Začalo sa to na južnej pologuli

Topiaci sa ľad v južnom polárnom mori ovplyvňuje vývoj podnebia na severnej pologuli, najmä prechod medzi obdobiami chladu a tepla. Na základe počítačového modelu dospeli k tomuto záveru dvaja nemeckí vedci. Brémsky klimatológ Gerrit Lohmann a jeho hamburský kolega Gregor Knorr skúmali, aké následky má postupné topenie ľadu pokrývajúceho južné polárne more na konci doby ľadovej. Z globálneho počítačového modelu oceánu vyplynuli dve veci: po prvé sa mení hustota vody v oceáne na južnej pologuli, čím sa spúšťa prúdenie, ktoré tečie na sever pozdĺž juhoamerického pobrežia a v oblasti rovníka kumuluje teplo. Po druhé sa zosilní teplý a slaný prúd menom Agulhas. Tento prúd transportuje vodu z Indického oceánu okolo africkému Mysu dobrej nádeje do južného Atlantiku a ďalej smerom k Brazílii. Opísaná trasa bola počas doby ľadovej z veľkej časti zablokovaná zaľudňovaním postupujúcim z antarktickej oblasti.

Zohriata a veľmi slaná voda sa tak dostala až do vysokých severných zemepisných šírok. V severnom Atlantiku sa po 1000 rokoch dosiahol kritický bod. Voda z južnej pologule tu odovzdávala nahromadené teplo, a pretože sa tým ochladzovala, v oblasti Grónskeho mora prudko klesala do hĺbky ako vodopád a opäť prúdila na juh. Na povrchu sa hromadila teplá voda - zrodil sa Golfský prúd a začalo sa súčasné teplé obdobie, tvrdia nemeckí vedci.

Ich výpočty ukázali, že Golfský prúd asi pred 15 000 rokmi takpovediac naskočil na prvý pokus. Teploty v severnom Atlantiku sa zvýšili o viac ako šesť stupňov. Napriek tomu spätne prúdiaca chladnejšia voda fungovanie Golfského prúdu ako prepravcu tepla zatiaľ výraznejšie nenarušila. Mnohí klimatológovia riešia teraz otázku, či sa Golfský prúd nezasekne pre zvýšené množstvo vody z topiaceho sa ľadu. Podľa Lohmana je však dôležité zistiť, kde sa nachádza „zotrvačník“ tohto prúdenia a ako funguje. Tu zohráva dôležitú úlohu južné polárne more.

(hy)