Nerovnomerný pracovný čas

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Upravuje novela Zákonníka práce nové podmienky pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času?

- Podľa ustanovenia § 87 novely Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) v prípade, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas však nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.

Ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac však na obdobie 12 mesiacov.

Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas, teda 40 hodín týždenne. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Pracovný čas zamestnanca hasičskej jednotky v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 18 hodín. Pracovný čas možno rozvrhnúť nerovnomerne, a to - v prípade zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou,

- tehotnej ženy,

- ženy alebo muža, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky,

- osamelého zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov,

avšak iba po vzájomnej dohode s nimi.

Prináša novela Zákonníka práce niektoré zmeny aj vo veci určovania začiatku a konca pracovného času?

- Podľa ustanovenia § 90 novely ZP naďalej platí, že pracovnou zmenou je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a od 1.7.2003 sa do pracovnej zmeny zahŕňa aj prestávka v práci.

Prácou na zmeny sa od 1.7.2003 rozumie spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny.

Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné. Naďalej platí, že ranná zmena nesmie v zásade začínať pred 6. hodinou a odpoludňajšia zmena nesmie v zásade končiť po 22. hodine.

Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času.

Nepretržitým pracovným režimom sa rozumie pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni.

Upravuje novela Zákonníka práce novým spôsobom úpravu denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni?

- Podľa § 92 ZP je zamestnávateľ naďalej povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.

Tento odpočinok možno v zmysle novely od 1.7.2003 skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov

- v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci,

- pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov,

- pri mimoriadnych udalostiach, a to bez poskytnutia náhradnej doby odpočinku.

V iných prípadoch môže zamestnávateľ tento odpočinok skrátiť iba po dohode so zamestnancom.

Od 1.7.2003 platí, že zamestnancovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine bez zreteľa na to, či použil alebo nepoužil lôžkový alebo ležadlový vozeň (do 30.6.2003 platilo iba v prípade, ak nepoužil lôžkový alebo ležadlový vozeň) sa poskytne čas na nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce v rozsahu osem hodín, a ak tento čas spadá do pracovného času zamestnanca, aj náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Zamestnávateľ je naďalej podľa ustanovenia § 93 novely ZP povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadnúť na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. V prípade, ak to povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa.

Ak nemožno z prevádzkových dôvodov rozvrhnúť pracovný čas ani týmto spôsobom, od 1.7.2003 môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom starším ako 18 rokov rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu.

JUDr. Z. Macková, PhD.