Lídri v septembri

Ako je s mladými?

Septembrové kolo prezentácií názorov nominovaných na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky otvára Ing. Zuzana Kormanová, výkonná riaditeľka AJ OZAP, a. s., Bratislava.

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?

Z. Kormanová: Potešilo ma najmä to, že napriek veľmi náročným klimatickým podmienkam a dovolenkovému obdobiu náš pracovný tím vyvíja cieľavedomé úsilie na dosiahnutie pozitívneho výsledku v hlavných pracovných činnostiach a zámeroch. Týka sa to predovšetkým obchodno-vecnej prípravy na jesenné obdobie, ktoré je našou hlavnou sezónou a potom zavádzania nového komplexného informačného systému. Teší ma najmä pochopenie nevyhnutnosti ustavičných procesov zmeny, s cieľom dosiahnutia hospodárskeho rastu a rentability firmy. To, čo ma najviac znepokojilo, rozdelím do dvoch oblastí. Prvou je zvýšenie spotrebných daní. Tento krok bol absolútne cielený a presný a je skutočne nástrojom na okamžité naplnenie štátneho rozpočtu. To je však na zváženie, či nie je iba krátkodobým nástrojom. Každá zdravá firma hľadá vo svojej štruktúre nákladov rezervy na ich zníženie jednorazové alebo opakované, ale aj to má svoje hranice. A pri opakovanom zvyšovaní

cien energií,

už chronickom v posledných dvoch rokoch, a teda aj cien ďalších vstupov, je veľmi pravdepodobné, že firmy pristúpia k zvyšovaniu cien výrobkov a služieb. Alternatívou je znižovanie zisku firiem, čo nie je akceptovateľné pre vlastníkov firiem a z hľadiska dane z príjmu ani pre štát. Druhou oblasťou, ktorá ma znepokojila, je zámer novelizovať zákon o veľkej privatizácii. Dnes zarába štát na pozitívnych hospodárskych výsledkoch strategických podnikov dvakrát, raz ako vlastník a raz ako príjemca dane z príjmu. V prípade, že nebude prekážka privatizácie najmä energetických podnikov a skutočne dôjde k ich privatizácii, je veľmi reálne, že štát stratí obidva zdroje príjmov. Prečo teda tento zákon potrebujeme? Je naozaj pripravovaná sociálna reforma taká drahá, ako sa proklamuje? Zvyčajným znakom reformy je predsa jej efektívnosť. Ak naozaj nie je možná iná cesta, nevieme nájsť iný spôsob dostupnosti zdrojov ako privatizáciu energetických podnikov?

Hd: Aký bol váš ľudsky a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste?

Z. Kormanová: V posledných rokoch sa stalo už tradíciou, že s príchodom leta odchádzajú mladí študenti a absolventi na zahraničné pobyty, väčšinou pracovné. Vzhľadom na lukratívnosť možných príjmov a možnosť získania skúseností nielen jazykových, je to jav veľmi pozitívny pre nich a za určitých okolností aj pre spoločnosť. Pracovné aj životné skúsenosti a postoje, ktoré tam zvyčajne získajú, sú naozaj ťažko oceniteľné, najmä ak ich následne využijú doma v praxi. To je

skutočné pozitívum

tohto javu. Negatívnu stránku tohto javu vysvetlím nasledujúco. V prípade, ak sa aj mladý človek vráti zo zahraničia domov, už jazykovo vybavený vyhľadáva zamestnanie výlučne v zahraničnej firme, kde môže pri pracovnej komunikácii využiť svoje jazykové znalosti, čo je svojím spôsobom prirodzené. Ak sa aj zamestná v slovenskej firme, je to len na prechodné obdobie, kým sa zorientuje a nájde si výhodnejšiu prácu v zahraničnej firme (aj keď často len zdanlivo výhodnejšiu, pretože hodinové ohodnotenie práce je tam v konečnom dôsledku takmer rovnaké ako v slovenskej firme). Príkladom sú mladé účtovníčky, ekonómky, ktoré radšej odchádzajú pracovať do zahraničných audítorských firiem pôsobiacich na Slovensku, kde sa de facto stávajú kontrolórmi; pritom samy vidia, že v mnohých slovenských firmách je problém viesť účtovníctvo metodicky v poriadku. Malo by byť ich profesionálnou hrdosťou pracovať v takej pracovnej pozícii, kde si môžu samy

sebe dokázať,

že dokážu korektne viesť firemné účtovníctvo v súlade s legislatívou a potrebami pri manažérskom rozhodovaní vo firme. Jedným z dôvodov, prečo to nerobia, je možno aj to, že nemajú trpezlivosť a ochotu venovať sa dennej mravčej práci vo firmách, najmä výrobných, ktorých produkcia je základom hrubého domáceho produktu. Tá pre nich nie je dostatočnou výzvou. Súvisí to podľa môjho názoru s neadekvátnym spoločenským zaradením pracovnej činnosti v rebríčku dôležitosti pracovných činností vo výrobnej alebo v obchodnej firme, ako aj s neprimeranými finančnými požiadavkami, čo zasa súvisí s kontinuálnymi legislatívnymi zmenami v oblasti daní a ekonomiky. Aj táto situácia zrejme vyvoláva uvedený jav, ktorý je neprirodzený. Základným predmetom činnosti vo výrobnej firme je výroba a v obchodnej firme obchod. Ekonomika, účtovníctvo, dane, finančníctvo sú pojmy a oblasti činnosti, ktoré sú v každej firme absolútne nenahraditeľné, ale sú vždy obslužnými činnosťami pre hlavný predmet činnosti firmy.

Peter Kasalovský