Naša nahnevaná vzdelanosť

Do lavíc prichádzajú žiaci a učitelia bez potrebnej pohody

Po dvojmesačnom oddychu zasadnú dnes žiaci základných a stredných škôl opäť do školských lavíc. Po prázdninách sa vráti do základných škôl vyše 600-tisíc žiakov, viac než 91-tisíc gymnazistov a asi 93-tisíc študentov stredných odborných škôl. Prázdniny sa skončia aj pre necelých 35-tisíc študentov združených stredných škôl, takmer 90-tisíc učňovkárov a asi tisíc žiakov špeciálnych škôl. Pre takmer 900-tisíc detí sa otvoria brány 3285 slovenských základných a stredných škôl. Takmer všade bude však prevládajúcim pocitom bezmocnosť, niekde sa dokonca vyučovať ani nezačne. Niektoré ZŠ a školské zariadenia nemajú totiž dosť peňazí na prevádzku. Už dnes ich mnohí zriaďovatelia odpojili od elektrickej energie či vody. Základným školám chýba na prevádzku 210 miliónov korún. Namiesto požadovaných 800 miliónov totiž dostali iba 590 miliónov Sk. Minister financií Ivan Mikloš považuje tohtoročný rozpočet pre ZŠ za konečný. Tohtoročný rozpočet počítal s 5,8 mld. Sk na prevádzku regionálneho školstva. Nárast prevádzkových nákladov spôsobilo najmä zvýšenie cien za energie. O navýšení prostriedkov pre ZŠ a SŠ o 756 mil. Sk rozhodla vláda 16. júla. Obce tak zinkasujú nad rámec schváleného rozpočtu 590 mil. Sk, vyššie územné celky 103 mil. Sk a krajské úrady takmer 63 mil. Sk. To je najväčší balík problémov. Ak k tomu pridáme trestuhodné podhodnotenie - finančné i spoločenské - učiteľov, narastanie nákladov rodín na školáka - je celkom pochopiteľné, že v rezorte to vrie. Nedoriešené nie je ani postavenie cirkevných škôl, vrátenie niektorých objektov tesne pred začiatkom nového školského roka tiež na pokoji nepridá. Horšie ako učiteľ je na tom na Slovensku už iba pracovník v službách, stavebníctve či poľnohospodárstve. Mzda učiteľov je nižšia takmer o 3000 Sk ako v národnom hospodárstve. Pritom súčasná vláda pri svojom nástupe veľmi rozhodne sľúbila, že sa bude usilovať o vyššie spoločenské uznanie a zaviazala sa, že učiteľov všetkých typov škôl lepšie zaplatí. Tí však na podobné vzletné slová už „neletia“, majú dosť skúseností so všetkými doterajšími vládami a ich navlas rovnakými ubezpečovaniami. Na vzdelanie vlani vyčlenilo Slovensko z HDP 3,95 percenta. Krajiny OECD naň prideľujú 5,8 %. Susedné Česko 4,7 a Poľsko dokonca 5,3 %.

Škola je po rodine jedným z najdôležitejších sociálnych faktorov, ktoré pôsobia na vývoj detí. Vo veľkej miere predurčuje to, ako sa mladá generácia bude vo svojom „dospeláckom“ živote správať. Preto by malo byť prioritným záujmom vlády, aby učitelia boli výrazné osobnosti. Ibaže takouto osobnosťou ťažko môže byť človek so spoločenským statusom zle plateného úradníka.

Eleonóra Bujačková

Tabuľky:

Počty žiakov ZŠ a SŠ

Tab. 1. Vývoj počtu žiakov

Tab. 2 Vývoj počtu učiteľov na základných a stredných školách