Ako sa splní sľub premiéra?

Agrokomplex nepriaznivo ovplyvňujú neobchodné faktory

Ani prípadné priame 55-percentné platby z úrovne západoeurópskych farmárov podporujúce výrobu, nebudú znamenať pre slovenských poľnohospodárov rovnosť šancí v konkurencii s okolitými krajinami. Naši agropodnikatelia sú znevýhodnení voči Maďarsku a Česku nižšími priznanými výrobnými kvótami. Referenčná kvóta negociovaná v prístupovom procese do EÚ so Slovenskom, s Poľskom, Maďarskom a Českom je totiž rôzna. Dohodla sa na obilninách a priemerných hektárových úrodách. V prípade Slovenska je to len 4,06 tony za hektár, pričom Maďarsko si dohodlo 4,86 a Česko 4,56 t/ha. V praxi to bude znamenať, že pri rovnakých priamych platbách v dôsledku rozdielnej výšky tejto referenčnej jednotky dostanú slovenskí poľnohospodári v porovnaní s maďarskými o vyše 20 % prostriedkov menej. V porovnaní s českými by to bolo menej financií o 15 až 20 % (!). Ak vláda SR schváli priame platby vo výške iba 45 %, rozdiel sa ešte výraznejšie prehĺbi. Poľnohospodári preto zdôrazňujú, že konkurencieschopnosť slovenského agrosektora ovplyvňujú neekonomické a neobchodné faktory. Agrárna samospráva a minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pritom upozorňujú a odvolávajú sa na vyjadrenia predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý poľnohospodárov ubezpečil, že nebudú mať horšie podmienky ako okolité štáty. Dá sa to však pri uvedených zásadách vôbec splniť?

Minister pôdohospodárstva na rokovaní vlády vyslovil zásadný nesúhlas s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2004. Zámer ministerstva financií totiž nezohľadňuje žiadosť agrorezortu na zvýšenie doplatkov na priame platby. Minister nemieni ustúpiť z pozície, ktorú predstavuje požiadavka na zvýšenie doplatkov z navrhovaných 45 na 55 %. Z hľadiska toho, čo sme uviedli, je toto dohadovanie skôr tragikomické, aj keď pre náš agrokomplex nesmierne dôležité. „To, že žiadam tieto doplatky do úrovne 55 % pre našich farmárov, je logické, pretože nebudú môcť existovať na jednotnom trhu pri iných podmienkach ako ich kolegovia v bezprostrednej blízkosti,“ vyhlásil Zsolt Simon. Minister financií však v tejto súvislosti uviedol, že nie všetky susedné krajiny rozhodli o zvýšení doplatkov na 55 %. Odpoveďou mu je, že Maďarsko i Poľsko už jasne deklarovali ochotu spomínaných 55 % platieb využiť a rovnako by to chceli dosiahnuť aj v Česku. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Ivan Oravec nás informoval, že doteraz poľnohospodári presadzovali svoje požiadavky len rokovaním s politickými stranami. Nielen s ohľadom na priame platby, ale aj potrebu odškodnenia za tohtoročné sucho najviac pochopenia podľa neho z koalície prejavilo vedenie SMK a KDH. Predstavitelia strany ANO tiež uznávajú potrebu riešiť tieto otázky. Postoj ministra financií, zastupujúceho aj záujmy SDKÚ, bol zatiaľ taký, že pre náhrady za sucho sa štátny rozpočet otvárať nemá.

Ivan Oravec na príklade svojho poľnohospodárskeho podniku dokumentuje, čo by znamenali iba 45-percentné platby. Ako uviedol, v roku 2000 dostal na jeden hektár 3500 Sk, o rok neskôr vyše 4000 Sk a vlani 3745 Sk. Po vstupe do EÚ „pri 45-percentných platbách to predstavuje iba 3526 Sk (!). Teda by to bolo menej ako teraz. Ak by boli platby na úrovni 55-percent, tak na hektár to predstavuje 4303 Sk, čo je len mierne navýšenie oproti predchádzajúcemu obdobiu. Nebojíme sa konkurenčného boja, ale za vyrovnaných podmienok,“ zdôrazňuje.

Vladimír Turanský