Živnostník popri zamestnaní

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Od 1. apríla 2003 som živnostníkom. Od 22. júna 2003 som sa zamestnal v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Živnosť som si naďalej ponechal. Som povinný platiť odvody do fondov ako živnostník, aj keď zamestnávateľ za mňa odvádza poistné?

- Vzhľadom na skutočnosť, že ste začali prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť ako živnostník (teda SZČO) iba v roku 2003, nie ste povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ani si podať prihlášku. Táto povinnosť vám môže (ale nemusí) vzniknúť až od 1. 7. 2004 v závislosti od výšky vášho hrubého príjmu dosiahnutého zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2003. Na účely zdravotného poistenia ste boli povinný splniť si oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní od vzniku účasti na zdravotnom poistení ako SZČO (§ 11 ods. 4 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), čiže do 8. apríla 2003 ste si mali podať prihlášku do príslušnej zdravotnej poisťovne a začať platiť poistné na zdravotné poistenie z vami určeného vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej 3000 Sk, teda 420 Sk mesačne (§ 13 ods. 6 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na to, že ste od 22. 6. 2003 uzatvorili pracovný pomer, povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie ako SZČO vám od 22. 6. 2003 zanikla a opätovne môže (ale nemusí) vzniknúť až od 1. 7. 2004 v závislosti od toho, či výška vašej polovice pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období (teda za rok 2003) v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti bude vyššia ako 3000 Sk (vznikne vám povinnosť platiť) alebo nižšia ako 3000 Sk mesačne (nebudete povinný platiť) - § 13 ods. 7 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ako SZČO, ktorá začala prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť od 1. 4. 2003, vznikla vám povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu, ktorým je vami určená suma, ktorá však nesmie byť nižšia ako 3000 Sk mesačne, teda 90 Sk mesačne (§ 60 ods. 4 a § 63 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Znamená to, že za apríl 2003 ste mali po prvý raz zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti najneskôr do 9. mája 2003 (8. máj 2003 bol sviatok) a do tohto dňa ste si mali podať aj prihlášku na príslušný okresný úrad práce (§ 68 ods. 2 a § 69 ods. 2 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na uzatvorenie pracovného pomeru od 22. 6. 2003, od tohto dňa vám zanikla povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti ako SZČO a táto povinnosť vám opätovne môže (ale nemusí) vzniknúť až od 1. 7. 2004 v závislosti od výšky vašej pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období (čiže v roku 2003) z tejto činnosti. Ak túto pomernú časť základu dane z príjmu budete mať nižšiu ako 3000 Sk mesačne, nebudete povinný platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ale ak pomernú časť základu dane z príjmu budete mať vyššiu ako 3000 Sk mesačne, budete povinný príspevok na poistenie v nezamestnanosti platiť.

Uznesením vlády SR sa vraj určuje výmera dovolenky a dĺžka pracovného času zamestnancov verejnej služby. Je pravda, že ak naša organizácia neuzatvorila kolektívnu dohodu s odbormi, uvedené problémy sa nás netýkajú?

- V záujme vytvárania priaznivejších pracovných podmienok a podmienok zamestnania zamestnancov na rok 2003 bola uzatvorená kolektívna dohoda vo verejnej službe na rok 2003 v súlade s ustanovením § 49 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov. Kolektívna dohoda je záväzná pre všetkých zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 písm. a) až j) cit. zákona, čiže aj pre tých, ktorí neuzatvorili podnikovú kolektívnu zmluvu podľa § 53 zákona č. 313/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle tejto kolektívnej dohody sa výmera dovolenky zamestnancov verejnej služby zvyšuje o jeden týždeň nad výmeru ustanovenú v § 103 ods. 1 až 3 Zákonníka práce s výnimkou učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov. Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb zamestnancov a na zlepšenie podmienok pri vykonávaní verejnej služby uzatvára zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom kolektívnu zmluvu. V kolektívnej zmluve možno upravovať podmienky na poskytovanie platových náležitostí a ostatné nároky zamestnancov v pracovných vzťahoch (teda i výmeru dovolenky) len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, kolektívnou dohodou podľa § 49 ods. 1 a osobitným predpisom.

Zmluvné strany podporujú kolektívne vyjednávanie vo verejnej službe podľa § 53 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov s cieľom uzavretia kolektívnych zmlúv medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom. Kolektívna zmluva uzatvorená podľa § 53 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu ako táto kolektívna dohoda.

Kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany (§ 5 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov) a tiež pre:

a) zamestnávateľov, za ktorých uzavrela kolektívnu zmluvu organizácia zamestnávateľov,

b) zamestnancov, za ktorých uzavrel kolektívnu zmluvu príslušný odborový orgán alebo príslušný vyšší odborový orgán,

c) odborový orgán, za ktorý uzavrel kolektívnu zmluvu príslušný vyšší odborový orgán.

Z uvedeného vyplýva, že aj keď vaša organizácia neuzatvorila kolektívnu zmluvu podľa § 53 zákona č. 313/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, vzťahuje sa aj na vás ustanovenie o výmere dovolenky, pretože kolektívna dohoda vo verejnej službe na rok 2003 je kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

JUDr. Z. Macková, PhD.