Nie všetko, ale o 20 % menej

Poľnohospodári sa rok trápia s počasím, prepadom cien a váhavosťou vlády

V súčasnosti vplýva na poľnohospodárstvo rad negatívnych faktorov. V rastlinnej výrobe vznikajú značné straty zapríčinené suchom, v živočíšnej dochádza k prepadom cien jednotlivých komodít. Nepriazeň počasia sprevádza tieto sektory od jesene minulého roka. Daždivé počasie vlani negatívne ovplyvnilo založenie porastov ozimných obilnín. Nadmerné zrážky neumožnili zasiať odporúčané plochy obilnín najmä pšenice ozimnej, tá bola v pôde len na 75 % plôch. Ozimný jačmeň zasiali na výmere 21 960 ha, čo predstavuje iba 64,6 % optimálnej rozlohy. Raž ozimná sa dostala do pôdy len na ploche 22 600 ha, čiže na 70 %. Značná časť porastov, najmä pšenice, bola pre nadbytočné zrážky siata väčšinou po agrotechnickom termíne, čo sa negatívne odrazilo v jej prezimovaní. Počas zimy došlo v dôsledku dlhotrvajúcich holomrazov a prudkých výkyvov teplôt k poškodeniu a následnej vyorávke 95-tisíc ha plodín. Založenie náhradných osevov znamenalo ďalšie zvýšenie nákladov. Vzniknuté vyorávky sa riešili náhradnými plodinami. Vývoj vegetácie už od jarného obdobia bol poznačený

deficitom zrážok,

ktorý sa stupňoval. Lokálne zrážky v niektorých regiónoch pri prechode studeného frontu sčasti porasty zlepšili, čo sa odrazilo pri žatve značnými rozdielmi na úrode v jednotlivých lokalitách Slovenska. Podľa ministerstva pôdohospodárstva na základe zistených plôch vyorávok strata vynaložených nákladov predstavuje v tomto roku sumu 1,071 mld. Sk, z čoho vyorávky zeleniny 69 mil. Sk. Celková odhadovaná strata, ktorá poľnohospodárom v dôsledku nepriaznivého počasia vznikla, je 3,155 mld. Sk. Straty v dôsledku cenových prepadov spôsobené postupnou liberalizáciou obchodu s agropotravinárskymi komoditami s EÚ a okolitými krajinami sú 1,2 mld. Sk, a tak celkové straty poľnohospodárov za tento rok tak už predstavujú 4,355 mil. Sk. Nie všetko však požaduje ministerstvo pôdohospodárstva riešiť sanovaním zo štátneho rozpočtu, pretože straty zahŕňajú aj možnosť

využitia poistenia

a primerané podnikateľské riziko. S tézou primeraného rizika prišlo ministerstvo financií v rámci pripomienkového konania a rezort pôdohospodárstva to akceptoval, hoci pôvodne sa o tom neuvažovalo. „Po celkovej analýze negatívnych dôsledkov na produkciu poľnohospodárskej prvovýroby a zohľadnení 20 % podnikateľského rizika, ministerstvo pôdohospodárstva žiada vyčleniť zo štátneho rozpočtu sumu (na náhradu škôd) v celkovej výške 1,722 mld. Sk,“ uvádza v správe, ktorou by sa mala v stredu zaoberať vláda. Postupnou liberalizáciou obchodu s potravinárskymi komoditami s EÚ aj s okolitými krajinami, ako aj zvýšenou ponukou nad dopytom na trhu v krajinách pristupujúcich k EÚ sa zvýšili na Slovensko dovozy, čo spôsobilo v tomto roku rozkolísanie domácich cien. Zvlášť citlivý bol dovoz bravčového mäsa a hydiny hlavne v prvých mesiacoch roku 2003. Od začiatku roka do konca júla sa doviezlo 6540 ton bravčového mäsa. Hydinového mäsa sme v uvedenom období doviezli 10 280 ton, pričom v rovnakom období vlaňajška 9231 ton. Podstatná časť dovozu

hydinového mäsa

pochádzala z Číny, a to až 4592 ton v roku 2002 a 2486 tento rok. Dovoz z Číny bol veterinárnymi opatreniami pozastavený v januári 2003, avšak import tohto mäsa bol v roku 2003 hlavne z Česka, čo ministerstvo pôdohospodárstva nemohlo ovplyvniť vzhľadom na existujúcu colnú úniu. Ministerstvo pôdohospodárstva konštatuje, že doterajší cenový vývoj naznačuje výrazné „roztváranie nožníc“ medzi cenami dodávok do poľnohospodárstva a poľnohospodárskych výrobkov. To sa negatívne prejavuje na hospodárskom výsledku. Tendencie poklesu nákupných cien sa vyskytli najmä v priebehu tohto roka tak v rozhodujúcich rastlinných, ako aj v živočíšnych výrobkoch. Ministerstvo hľadalo spôsob ako znížiť negatívne dôsledky na poľnohospodársku prvovýrobu. Prostredníctvom Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry SR zaviedlo v prvom polroku intervenčné opatrenia na trhu s bravčovým mäsom v hodnote 120 mil. Sk, pri hydine v sume 40 mil. Sk, sušených vajciach 17 mil. Sk a na podporu vývozu

sušeného mlieka

sa vynaložilo 210 mil. Sk. Uvažuje sa s podporou aj v druhom polroku roka z vlastných rozpočtových zdrojov rezortu. Tieto opatrenia s výnimkou 250 mil. Sk, ktoré sa získali presunom prostriedkov zo Slovenského pozemkového fondu, ministerstvo rieši z vlastnej rozpočtovej kapitoly. Uvedené problémy našich agropodnikateľov sú o to závažnejšie, že sa vyskytli v poslednom roku pred vstupom do EÚ. Preverovanie situácie a rozhodovacia mašinéria o odškodňovaní sú pomerne ťažkopádne. Ešte nie je rozhodnuté ani o výške náhrad, pričom aj „cesta“ prostriedkov od štátu k jednotlivým subjektom býva u nás niekedy až príliš kľukatá.

Vladimír Turanský

tabuľky

Škody spôsobené počasím a cenovými dôsledkami v roku 2003 (mil. Sk)

Sucho 2 083,554

Vyorávky 1 002,304

Vyorávky zeleniny 69,250

Strata na tržbách 800,000

Výrobná spotreba 400,000

Straty spolu 4 355,000

Zdroj: MP SR

Náhrada dôsledkov sucha, ktoré si MP SR nárokuje zo štátneho rozpočtu (mil. Sk)

Sucho 2 083,554

Vyorávky zeleniny 69,250

Podnikateľské riziko (20 %) -340 561

Nároky na náhradu 1 722,243

Zdroj: MP SR