Pokus východu o integráciu

Dohoda štyroch o jednotnom ekonomickom priestore

V čase vrcholiaceho procesu rozšírenia Európskej únie sa rozhodli štyri krajiny s hlavným ekonomickým potenciálom v 12-člennom postsovietskom Spoločenstve nezávislých štátov (ASNŠ) vytvoriť spoločný trh. Prezidenti Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Kazachstanu Vladimir Putin, Aleksander Lukašenko, Leonid Kučma a Nursultan Nazarbajev v Jalte podpísali dohodu a koncepciu o formovaní jednotného ekonomického priestoru. Na záver minulého týždňa sa na Kryme konal summit tohto dosiaľ málo efektívneho a na rôzne skupiny rozdeleného eurázijského zoskupenia s dominantným postavením Ruska.

Cieľmi spomínanej iniciatívy, ktorá sa zrodila už vo februári tohto roka v Moskve počas schôdzky hláv „štvorky“, by mal byť postupne vznik zóny voľného obchodu bez výnimiek a obmedzení, slobodný pohyb tovarov, služieb, kapitálov a ľudí, spoločné colné tarify a netarifné regulovanie, zjednodušenie colnej kontroly až po jej zrušenie. Ráta sa aj s harmonizáciou makroekonomickej politiky a princípov zdanenia, majú byť založené podmienky na vzájomnú výmenu národných mien. Dokumenty o tom nehovoria, ale najmä ruská strana trvá v budúcnosti aj na zavedení spoločnej meny.

Rusko, Bielorusko, Ukrajina a Kazachstan tvoria spolu trh s 220 miliónmi obyvateľov (z toho v Rusku 145 mil., na Ukrajine 48 mil.). Ich podiel na vzájomnom obchode a ekonomickej výkonnosti v SNŠ dosahuje okolo 90 %. Pokračuje v nich dynamický hospodársky rast s perspektívami rozvoja do budúcnosti a prílevom investícií. Brzdou je pomalá reštrukturalizácia hospodárstva, zameraného na ťažký priemysel a suroviny, nízka úroveň slobody ekonomiky a naopak vysoká miera byrokracie a korupcie. Keďže ani jedna z týchto krajín nie je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a ich prístupové rokovania sú v rôznom štádiu, účastníci sa dohodli na koordinácii svojich pozícií pri týchto rozhovoroch. Ak niektorá z nich vstúpi do WTO skôr, nebude prekážať a podporí pripojenie ďalších krajín. Skupina na vysokej úrovni vicepremiérov štvorky pripravovala návrhy dokumentov na siedmich zasadaniach a do decembra má dopracovať aj komplex základných opatrení na ich realizáciu.

Koordinovať a riadiť formovanie spoločného trhu štvorky má Rada hláv štátov. Každá krajina bude mať jeden hlas a rozhodnutia sa majú prijímať konsenzom. V spoločnej regulačnej komisii, ktorej odovzdajú časť právomocí, pri hlasovaní už bude podstatný ekonomický potenciál. Takže hlavné slovo bude mať Rusko a ostatní členovia budú v úlohe štatistov. Spochybňuje to ich rovnoprávnu účasť a vzájomnú výhodnosť, ako aj realizáciu celého projektu. Ten je novým plánom Moskvy na postupnú integráciu bývalých sovietskych republík. V rámci SNŠ ani s Bieloruskom a ani v Eurázijskom ekonomickom spoločenstve tieto pokusy zatiaľ neboli korunované úspechom. Zároveň ide o súčasť taktiky Kremľa pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v Rusku.

Novú iniciatívu môže zabrzdiť aj dohodnutá rôzna úroveň a rýchlosť integrácie jednotlivých členov podľa ich zváženia a možností. Kučma vyhlásil, že o podpise nepochyboval ani minútu (triasli sa mu pritom ruky), no spojil ho s pripomienkou, že dokumenty nesmú odporovať ukrajinskej ústave. Vláda a parlament v Kyjeve však predtým súhlasili s ich podpísaním s podmienkou, že nebudú v rozpore aj s kurzom Ukrajiny na členstvo vo WTO, v EÚ a NATO. Európska komisia a ekonomickí experti varovali Kyjev pred pripojením k colnému zväzu, lebo taký charakter majú podpísané dokumenty. Môže to vraj sťažiť perspektívy vstupu do WTO aj európskej integrácie. Podiel exportu Ukrajiny do Ruska, Bieloruska a Kazachstanu klesol za štyri roky z 26 na 19 % a do EÚ zostáva na úrovni okolo 40 %, import v prvom prípade sa znížil zo 48 na 39 % a v druhom je stabilný a tvorí 30 %.

Martin Benko