Konečne spravodlivejšie

Komentuje Jozef Kunik

Pod tlakom poškodených občanov, občianskych združení a právnikov štát či ministerskí úradníci konečne zmenili názor na doterajší systém vyvlastňovania súkromného majetku. V uplynulých rokoch sa dalo vyvlastňovať vo verejnom záujme síce rýchlo, ale nenormálne lacno. Občania sa museli doslova za pár korún vzdať svojho majetku v prospech štátnych investorov, stavajúcich najmä cesty, železnice, vodné diela atď. Investori doteraz vyplácali občanov na základe vyhlášky z roku 1991. Ceny podľa nej sú však neporovnateľné so súčasnými trhovými cenami. Ústava SR síce určuje, že súkromný majetok možno vyvlastniť len za primeranú cenu, avšak doteraz platný stavebný zákon sa s touto ústavnou garanciou vyrovnal tak, že jednoducho sa vypustilo slovko „primeranú“. Napríklad za jeden štvorcový meter stavebného pozemku v lukratívnej bratislavskej lokalite vyhláška umožňovala vyplatiť sumu iba 1500 korún, hoci na trhu táto cena dosiahla výšku 8- až 12-tisíc korún. O náhrade škody bývalým majiteľom nehnuteľností, ktoré štát vyvlastnil v uplynulých rokoch za zlomok ich skutočnej ceny v minulosti, sa spätne neuvažuje, hoci sú známe prípady, že mnohí občania dostali za svoje domy a pozemok takú nízku sumu, že neboli schopní si za ňu kúpiť ani len byt v paneláku.

Tlak, ktorý poškodení občania vyvinuli, priniesol konečne svoje ovocie. Novelou stavebného zákona sa od 1. novembra mení určovanie výšky náhrad za nehnuteľnosti a pozemky v prípade ich vyvlastnenia. Majiteľ pozemku či domu dostane takú sumu, za akú sa v tom čase a mieste predáva porovnateľná nehnuteľnosť. Jej výšku budú určovať oddelenia životného prostredia obecných úradov na základe znaleckého posudku. Je to atypické konanie, pretože aj keď ide o rázny zásah do základných ľudských práv občanov, robia to klasickí úradníci so všetkými svojimi možnými záujmami. V krajinách Európskej únie rozhodujú v takýchto prípadoch súdy. Novelou sa nemení ani definícia stavby určenej na verejnoprospešné ciele. Dokonca verejnoprospešnou sa môže stať aj stavba, ktorú realizuje súkromný investor s investičnými nákladmi nad 1 mld. Sk. A tak na mnohých miestach miznú domy a na ich mieste vyrastajú hypermarkety, priemyselné parky či autostrády. Aj keď spomínanej novele možno vyčítať niektoré nedoriešené veci, je to určite dôležitý krok na ceste, ako vyvlastňovať súkromný majetok spravodlivejšie než doteraz, a byť pritom v súlade s pravidlami Európskeho súdu pre ľudské práva.