Čo robiť s nadbytkom mlieka?

Prevažná časť štátov Európskej únie je sebestačná

Produkcia mlieka vo svete stúpa, a to najmä v rozvojových krajinách Afriky, Ázie i Oceánie. Svetová cena mlieka má pritom celosvetovo neustále klesajúcu tendenciu a v krajinách EÚ za posledných desať rokov tiež výrazne klesla. „Svetová cena mlieka sa pohybuje na úrovni 20 USD na 100 kg mlieka. V rámci EÚ je to približne 30 USD na 100 kg mlieka. Cena mlieka vyrobeného na Slovensku sa pohybuje niečo tesne nad 20 USD na 100 kg. Na Slovensku sa v súčasnosti vyprodukuje až o 27 % mlieka menej ako pred desiatimi rokmi a pritom máme stále problém s jeho predajom na domácom trhu,“ hovorí Ing. Karol Herian, CSc., riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského. Prevažná časť štátov únie je vo výrobe mlieka sebestačná. V niektorých dokonca badať vysokú nadprodukciu. Napríklad v Írsku je zaznamenaná vysokonadpriemerná produkcia, takisto v Holandsku či v Dánsku. „U nás sa vyprodukuje o 20 % viac ako dokážeme umiestniť na trhu. Stav produkcie u nás i v krajinách EÚ nesporne súvisí s počtom dojníc a s ich dojivosťou. V krajinách EÚ klesá

počet dojníc,

za posledných desať rokov o 15 - 20 %, a klesá hlavne preto, že stúpa dojivosť. Odrazom toho je vysoká produktivita. V Európe je priemer niečo viac ako 6000 kg na dojnicu. Sú vyspelé krajiny EÚ, kde je priemerná dojivosť aj vyše 8000 kg na dojnicu ročne. U nás je to približne 5000 kg na dojnicu,“ hovorí K. Herian. Všeobecne vo vyspelých krajinách narastá spotreba mliečnych výrobkov, najmä kyslomliečnych a do popredia sa dostávajú aj výrobky s probiotickými kultúrami. Narastá výroba i spotreba syrov. Na druhej strane spotreba mlieka a masla stagnuje. „V Európe sa spotreba konzumného mlieka pohybuje okolo 90 až 100 litrov. U nás je to len 73 litrov na osobu a rok. Napriek miernemu nárastu výroby mlieka a mliečnych výrobkov v posledných rokoch máme ešte na Slovensku čo dobiehať. Keby sa nám podarilo zvýšiť spotrebu kyslomliečnych výrobkov a syrov aspoň na polovičnú úroveň vyspelých štátov Európy, myslím, že súčasný relatívny prebytok mlieka v našich mliekarňach by sa vyrovnal,“ uvádza K. Herian. Situácia v spotrebe syrov je v každej krajine iná. Sú krajiny, napríklad Francúzsko, kde majú syry

bohatú tradíciu,

a preto aj spotreba je vysoká, a to až štvornásobne oproti nám. Svetový trend smeruje k tomu, že 10 % veľkých mliekarenských firiem bude spracúvať až 80 % produkcie mlieka a 20 % mlieka budú spracúvať rôzne menšie súkromné a družstevné mliekarne a napokon i tie malé salašnícke. Čo však bude so slovenskými salašmi po vstupe do EÚ? Túto otázku si určite kladú mnohí, ktorí podobné zariadenia spravujú. „Aj salaš je malá mliekareň. Majú vo výrobe mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku nezastupiteľnú úlohu. Práve salaše prinášajú tradičné slovenské špeciality, ktoré inde vo svete nemajú. Napriek tomu, že slovenské mliekarenstvo má za sebou viditeľný pokrok, najmä v oblasti zabezpečenia kvality mlieka, mliekarenskej legislatívy, hygieny a vybavenia, veľké rezervy sú ešte stále vo zvyšovaní efektivity,“ dodáva K. Herian.

Jana Bokorová