Chýba súvzťažnosť ústavy a vízie

O Ústave Európskej únie a jej väzbách na zákony číslo jeden a dva v SR i v únii

V Ríme sa začiatkom októbra začne dôležitý summit, významné medzivládne rokovanie o budúcej Ústave Európskej únie. V tejto súvislosti sa dostali akosi do úzadia kardinálne súvzťažnosti medzi zákonmi číslo jeden a dva v EÚ ako integrovanom celku, a jednak v členských i kandidátskych štátoch únie. Možno tvrdiť, že na víziu, ako na zákon číslo dva, sa zabúda. V tomto prípravnom období sa zdá, že sa hovorí len o Ústave EÚ a nie aj o väzbách na ústavy týchto štátov, a tiež sa strategicky nespája ústava s dlhodobou víziou EÚ. A toto konštatovanie platí aj pre zainteresované štáty, a teda aj pre Slovenskú republiku, ktorá sa stane členským štátom EÚ 1. mája 2004. Pokúsim sa načrtnúť niektoré významné metodologické postupy, ktoré by sa mali v naznačenom kontexte oveľa dôslednejšie obojstranne rešpektovať. Od spomenutých dvoch základných zákonov sa totiž má i musí systémovo odvíjať aj strategický manažment štátov a ich zoskupenia.

Je známe, že reprezentanti 15 malých a stredne veľkých štátov rozšírenej únie vrátane SR sa 1. septembra 2003 v Prahe zhodli na presadzovaní úprav v návrhu budúcej ústavy. Veľké štáty ako Nemecko a Francúzsko to síce berú na vedomie, ale žiadajú bezkonfliktný konsenzus v rokovaniach. Je však chybou, že sa zasa zabúda na dlhodobú víziu EÚ a jej paralelné doprofilovanie spolu s ústavou únie. O čo ide pätnástke štátov? Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko, Grécko, Portugalsko, Írsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva (štáty Beneluxu odstúpili) sa síce nechystajú blokovať dohodu o Ústave EÚ, čo by mohlo viesť k vážnej kríze, ale majú závažné a oprávnené požiadavky. Predovšetkým žiadajú:

- zachovanie princípu každá krajina má mať svojho zástupcu v Európskej komisii,

- vyjasnenie pozície budúceho prezidenta únie a tiež ministra zahraničných vecí,

- zachovanie princípu rotujúceho predsedníctva medzi členskými štátmi EÚ.

Podstatné a pozitívne je však to, že návrh ústavy únie, ktorý vypracoval Konvent, je z veľkej časti prijateľný pre všetkých. Aká je situácia na Slovensku?

Máme solídnu, už trikrát korigovanú ústavu, ktorá čaká na štvrtú úpravu. Slovensko však malo po roku 1989 už osem vládnych garnitúr, ktoré za 14 rokov po zmene spoločenského systému negenerovali ani ucelenú, komplexnú,

dlhodobú víziu

Slovenskej republiky, a ani v praxi nezvládli dôslednú realizáciu systémového manažmentu nášho štátu. Varianty vízie SR aspoň do roku 2015/2020 sa pokúšali vypracovať rozličné subjekty, ba dokonca určité gestorstvo v tomto smere prevzal aj prezident SR, a tiež niektorí podpredsedovia vlády SR pre ekonomiku či vedúci bývalého úradu pre stratégiu. V súčasnosti sa pracuje na akomsi rozvojovom pláne SR, prípadne na viacerých parciálnych víziách či stratégiách pre príslušné oblasti spoločenského života.

Aktuálny je napríklad aj tematický štátny program Prognóza rozvoja a využívania vedy a techniky do roku 2015. Vytvorili sa príslušné panely, expertné skupiny. Jednou z nich je napríklad aj expertná skupina na vypracovanie východiskovej SWOT analýzy v oblasti energetiky a nových zdrojov energie. Pokúsim sa o určité odporúčania, racionalizačné návrhy na tvorbu systému komplexného rozvoja a riadenia SR. Všetko by sa totiž malo vytvoriť a verejne prediskutovať už pred naším vstupom do únie. Primárne ide o čo najlepšie zvládnutie správnej metodológie v kontexte so štvrtou novelizáciou Ústavy SR a nadväznými postupmi spracovania ucelenej vízie SR 2015/2020 ako východísk pre systémové prepojenie aj na parciálne vízie a stratégie jednotlivých odvetví, odborov, podnikov a všetkých učiacich sa organizácií v SR.

Zákonom číslo jeden pre Slovensko je a aj v budúcnosti po vstupe SR do EÚ v máji 2004 má byť Ústava SR, z ktorej má najprv primárne vychádzať vízia SR. Sú to významné spojité nádoby. A od Ústavy SR a vízie SR sa majú potom odvíjať všetky ostatné legislatívno-právne i organizačno-riadiace normy, (euro)zákony pre prierezovú aplikáciu i pre jednotlivé odvetvia, odbory či oblasti fungovania našej spoločnosti. Tak ako nijaké

ľudské dielo

nie je úplne dokonalé, tak to platí aj pre Ústavu SR, ktorú sme prijali 1. septembra 1992. Pôvodný text ústavy sa už trikrát novelizoval. Najrozsiahlejšia zmena bola v roku 2001. A teraz nás čaká štvrtá zásadná novelizácia v súvislosti so vstupom SR do EÚ. A práve na ňu by mala v konečnom znení nadviazať aj vízia SR. Je jasné, že ani ústava ani vízia nie sú všemocné dokumenty. Celkom isto ani najdokonalejšie verzie týchto kardinálnych štátosprávnych noriem nám nepomôžu celkom eliminovať z nášho života kriminalitu, korupciu, chudobu, choroby a ostatné zlo. Z metodologického aspektu sú to však veľmi dôležité nástroje riadenia, čo platí aj pre SR i ostatné štáty a tiež pre EÚ. Je dobré, že došlo v našej ústave k dôležitým zmenám - k posilneniu kontrolnej úlohy štátu, rozšíreniu právomocí Ústavného súdu a NKÚ, k spresneniu článkov o vyšších územných celkoch (VÚC), k priamej voľbe prezidenta, k spresneniu inštitútu referenda, k vytvoreniu inštitútu verejného ochrancu práv (ombudsmana). Aj štvrtá novelizácia ústavy znamená tvrdú prácu predovšetkým pre odborníkov, expertov a tiež pre Ústavnoprávny výbor NR SR. Ide okrem iného ide o také závažné otázky, ako sú napríklad aj voľby do Európskeho parlamentu, rozhodovacia právomoc o medzinárodných zmluvách (vláda či parlament?), obmedzenie poslaneckej imunity atď. Keďže

novela ústavy

by mala byť účinná od mája 2004, je to zároveň aj dátum, dokedy by mala existovať aj ucelená vízia SR ako členského štátu EÚ. Naša spoločnosť, ako aj EÚ ako celok primárne potrebujú systémový manažment, ktorý sa má úzko spájať práve s uvedenými dvoma základnými zákonmi SR i EÚ. Na medzivládnej konferencii o Ústave EÚ by sa teda malo súbežne veľmi seriózne hovoriť aj o dlhodobej vízii EÚ, ktorá by mala byť komplexná a systémovo previazaná na všetky otázky spoločenského života, čiže politicko-spoločenské, legislatívno-právne, obranno-bezpečnostné, zdravotnícko-výživové, duchovno-morálne, výchovno-vzdelávacie, envoronmentálno-ekologické, ekonomicko-finančné, vedecko-výskumné, technicko-technologické a ostatné závažné oblasti/inštitúty ľudského (pre)žitia! A analogický postup má potom systémovo postupovať smerom nadol aj v jednotlivých parciálnych podsystémoch SR/EÚ. Tak to má byť aj v oblasti vedy a techniky. Napríklad v prílohe 1 Technology foresight spomenutého programu v oblasti energetiky sa správne o. i. uviedli aj tieto pokyny: „Pri formulácii predbežných záverov 1. etapy odporúčame (...) možnosti spracovania makrovízií rozvoja celej spoločnosti (...) formovanie možných inovačných stratégií...“ Tu sa požaduje spresniť pojmy a jasne definovať aj metodológiu postupov pre tvorivé tímy a koordinátorov všetkých relevantných projektov. Od ucelenej vízie SR 2015/2020 sa teda majú potom

odvíjať všetky

parciálne subvízie a špeciálne stratégie vrátane vedy a techniky, mimoriadne významnej oblasti energetiky a nových zdrojov energie, ale aj oblasti bezpečnosti štátu, zdravia a vzdelávania národa atď. Opačný postup by bol metodicky nesprávny. Od uvedených zákonov číslo jeden a dva v SR sa má/musí tiež odvíjať prijímanie všetkých ostatných prierezových (euro)zákonov, ktoré však majú v relevantných inštitútoch rešpektovať konkrétne a špecifické podmienky aj na Slovensku (šiť ich na mieru SR). Základným cieľom takéhoto systémového prístupu k strategickému, procesnému manažmentu štátu, ako aj príslušných organizácií je čo najrýchlejšie a najefektívnejšie dosiahnutie adekvátnej konkurencieschopnosti SR nielen v európskom, ale i v celosvetovom akčnom rádiu.

Adekvátnu medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska, prípadne integrovanej EÚ, determinujú predovšetkým tieto kľúčové oblasti:

- Primárna úloha vlády a jej systémového strategického manažmentu. Toto riadenie musí byť kompatibilné minimálne so štandardným riadením v EÚ a má presahovať funkčné obdobie minimálne jednej či dvoch vládnych garnitúr. Potrebné je zvládnuť poznatky súčasného poznatkového euromanažmentu a globmanažmentu a dôsledne ich uplatňovať v riadení štátu, všetkých jeho rezortov, aj na všetkých ostatných úrovniach riadenia. Ide o účelnú a hospodárnu kombináciu vertikálneho a horizontálneho manažmentu štátu.

- Morálno-etické kultivovanie interných i externých vzťahov, od rozvoja medziľudských, morálno-etických vzťahov v NR SR, vo vláde a tak ďalej až po podniky, organizácie, kraje i obce. Sem možno zaradiť aj sústavné formovanie komplexných a permanentných edukačných (výchovno-vzdelávacích) vzťahov aj vo väzbách na významnú duchovnú sféru.

- Budovanie infraštruktúry všetkého druhu, od sfunkčnenia efektívnych finančných trhov, bankových a burzových systémov a tokov až po adekvátne dopravné, telekomunikačné, energetické a ostatné nevyhnutné podsystémy infraštruktúry a relevantné služby.

- Racionálna otvorenosť ekonomiky vôbec a voči medzinárodnému obchodu zvlášť. Entitou tu je miera prepojenia personálnych, edukačných, finančných, tovarových a iných trhov s európskymi a celosvetovými trhmi.

- Kvalita výchovno-vzdelávacej, vedecko-technickej a technologickej základne SR musí byť konkurencieschopná v čase obrovskej inovačnej dynamiky, znamená predovšetkým výrazne viac investovať do predvýrobných procesov všetkého druhu, do adekvátneho vodcovstva, vedenia ľudí a manažmentu týchto procesov, vzťahov a vecí na všetkých jeho úrovniach. Zvlášť sú potrebné výrazné finančno-investičné injekcie do školstva, vedy, základného i aplikovaného výskumu, informatiky, vývoja i komplexnej prípravy výroby (vrátane oblasti energetiky a alternatívnych zdrojov energie, potravinovej dostatočnosti, zdravia národa atď.).

- Flexibilita trhu pracovných síl - odporúčania napríklad aj zo Svetového ekonomického fóra (WEF) v záujme posilňovania ekonomického rastu preferujú nielen trhy pracovných síl s nízkym daňovým zaťažením, ale aj s relevantnými a etickými priemyselnými vzťahmi. Potrebné je zabezpečiť takú

pozitívnu motiváciu

pracovného pohybu vedcov, inžinierov, lekárov a podobne vo svete, ktorá by garantovala ich návrat do vlasti, resp. adekvátny efekt, úžitok pre SR.

- Rešpektovanie tradícií a identity SR/EÚ, skĺbenie tzv. formálnych a neformálnych pravidiel hry jednak vo vnútri nášho štátu a jednak v reláciách k EÚ a ostatnému svetu.

- Kvalita politických a štátnych inštitúcií a ich reprezentantov - politických strán, štátnych a regionálnych orgánov a inštitúcií a predovšetkým čestný, poctivý a efektívny systém súdnictva, ktorý bude aj v SR de facto rešpektovať a ochraňovať aj súkromné, vlastnícke a ostatné ľudské práva, obhajovať dôstojnosť človeka a tie najvyššie ľudské a morálne hodnoty žitia v súčasnosti aj v

Vypracovať v týchto intenciách poňatú ucelenú víziu SR 2015/2020 znamená ísť ďalej do konkrétnych detailov v rámci načrtnutej metodológie postupu. Patrí sem aj oblasť SWOT analýzy a jej väzieb na nasledujúce postupy prác.

SWOT analýza znamená analýzu silných a slabých stránok, špecifických predností, príležitostí a rozvojových smerov, ako aj hrozieb/rizík. Je len jeden významný prvok alebo krok v kreovaní ucelenej stratégie či už v rámci štátu ako celku alebo v príslušných parciálnych oblastiach v oblasti vedy a techniky, energetiky, pôdohospodárstva atď. Ostatné kroky, ktoré by sa mali aj hierarchicky rešpektovať, obsahuje nasledujúci odporúčaný metodický

1. Komplexná analýza okolia, nepostačuje vnútroštátny záber, ale nevyhnutná je analýza relevantného stavu v krajinách V4, EÚ/Európy, a to všetko v kontexte globálnych komplexných súvzťažností.

2. Vlastná SWOT analýza, teda zachytenie silných a slabých stránok predmetných rozvojových oblastí (VaT, energetiky atď.), príležitostí a rozvojových smerov a tiež možných ohrození, prekážok, rizík endogénneho i exogénneho charakteru.

3. Formulácia slovenských/európskych špecifických predností - na základe prvých dvoch krokov definovať naše výrazné výhody, špecifiká, ktoré by umožňovali prevyšovať konkurenciu a dlhodobejšie prosperovať, prežiť. Analogicky to platí o odvetviach, odboroch, podnikoch a organizáciách, lebo platí, že organizácie bez výrazných špecifík spravidla nemajú dlhý čas prežitia, zakrátko zanikajú.

4. Vízia ideálneho stavu v danej oblasti na odpovede typu odkiaľ prichádzame, kde sa nachádzame,

kam ideme

v horizonte minimálne 15 - 20 rokov má nadväzovať takpovediac na nové zadefinovanie poslania a ideálneho obrazu o dlhodobej budúcnosti SR/EÚ. Tu sú potrebné tesné súvzťažnosti medzi ústavou a víziou.

5. Formulácia topcieľov požaduje znova definovať maximálne päť až sedem vrcholových strategických cieľov v danej oblasti skúmania, akési

svetlá v tuneli,

ku ktorým sa chce SR/EÚ postupne a efektívne približovať.

6. Prioritné strategické operácie, napríklad dosiahnutie bezpečnosti SR/EÚ, (do)privatizačné akcie, finančno-investičné operácie (vrátane získania a objektívneho využívania eurofondov v SR), ďalšie technicko-technologické, organizačno-riadiace a iné relevantné rozhodujúce dlhodobejšie strategické postupy. Na tieto majú potom nadväzovať stredno- a krátkodobé takticko-operatívne akcie až po vypracovanie príslušných akčných, operatívnych plánov.

Doc. Ing. Ľ. Jemala, CSc.