Odpis pohľadávok po novele

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Aká je nová právna úprava odpisu pohľadávok? Vykazujeme nedobytné pohľadávky, ku ktorým máme opravné položky. Môžeme ich postupne rovnomerne odpísať do daňových nákladov počas štyroch rokov ? Potom ich už nemôžeme vymáhať ?

- Daňový odpis pohľadávok upravujú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. s/ zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenia zákona obsahujú taxatívny výpočet prípadov, keď sa odpis pohľadávok uznáva ako daňový náklad. K šiestim prípadom, ktoré platili dosiaľ, bol novelou č. 163/2003 Z. z. doplnený siedmy prípad s účinnosťou pre rok 2003 (§ 58f novely).

Už úvodná veta ustanovenia § 24 ods. 2 písm. s/ zákona o daniach z príjmov obsahuje viac prípadov, ktoré je potrebné odlíšiť, lebo daňovým nákladom môže byť celá alebo neuhradená časť:

a) vlastnej pohľadávky v menovitej hodnote bez jej príslušenstva (menovitá hodnota je platný spôsob oceňovania vlastných pohľadávok pri ich vzniku podľa § 25 ods. 1 písm. c/ bod 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve; príslušenstvo pohľadávky ustanovuje § 121 Občianskeho zákonníka,

b) nakúpenej pohľadávky (obstaraná postúpením) ocenenej v obstarávacej cene (obstarávacia cena je platný spôsob oceňovania nakúpených pohľadávok podľa § 25 ods. 1 písm. a/ bod 4 citovaného zákona o účtovníctve);

c) pohľadávky nepresahujúcej 1000 Sk v jednotlivom prípade, ak sa trvalo upúšťa od jej vymáhania pre nehospodárnosť.

Vyššie uvedené druhy pohľadávok môže daňovo odpísať daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovník, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov (výnosov) v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva. Ak vyhovujú predošlé dva testy (druh pohľadávky, druh daňovníka), potom je potrebné ďalším testovaním zistiť, či vecne nastal jeden zo šiestich prípadov, ktoré už platili aj v doterajšom texte zákona. Zjednodušene: súdom zamietnuté vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výsledok konkurzu, dlžník zomrel, drobná pohľadávka do 1000 Sk, zastavenie exekúcie oprávnenou osobou, stratové pohľadávky v bankách.

Siedmy prípad ustanovený novelou č. 163/2003 Z. z. je zložito štruktúrovaný, preto ho uvádzame samostatne. Opäť, ak vyhovujú predošlé dva úvodné testy (druh pohľadávky, druh daňovníka), potom je potrebné ďalším testovaním zistiť, či nastal tento skutkový stav:

1. zo všetkých okolností je zrejmé, že pohľadávka alebo jej časť nebude zaplatená alebo nebude zaplatená väčšia časť jej menovitej hodnoty;

2. veriteľ a dlžník sú daňovníci so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky; veriteľ natrvalo upustil od vymáhania nepremlčanej pohľadávky alebo jej časti;

3. veriteľ a dlžník majú uzatvorenú písomnú dohodu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky alebo dlžníkovi bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky alebo jej časti (toto ustanovenie obsahuje dve možnosti, okrem dvojstrannej písomnej dohody to zrejme často bude aj jednostranné oznámenie veriteľa dlžníkovi, v situácii, že dlžník nebude prístupný k súčinnosti);

4. od splatnosti pohľadávky uplynulo najmenej 24 mesiacov;

5. ide o pohľadávky, ktorých splatnosť nastala do 31. decembra 2002 (teda toto ustanovenie má ambíciu riešiť starý blok pohľadávok, nie novšie);

6. odpis takejto pohľadávky sa zahrnie do nákladov postupne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období;

7. odpis možno uplatniť vo výške 25 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva za zdaňovacie obdobie (ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok, zahrnie sa tento odpis v pomernej výške, ak je zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok, zahrnie sa tento odpis vo výške pripadajúcej na zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok);

8. odpis možno uplatniť počnúc zdaňovacím obdobím, keď bolo o trvalom upustení účtované v nákladoch, počnúc 1. januárom 2003.

Z uvedeného prehľadu vidieť, že novelou ustanovený prípad odpisu pohľadávok má osem podmienok na svoje uplatnenie; preto sme ich uviedli takto oddelene napísané, aby čitateľovi nesplývali, a niektorú z nich neprehliadol. Ide o definitívne riešenie „starého bloku pohľadávok“, ktorých splatnosť nastala do 31. decembra 2002. „Nového bloku pohľadávok“, teda splatných po 1. januári 2003 sa odpis netýka, pri týchto pohľadávkach, ak sa nezmení právny stav, bude v budúcnosti možná tvorba opravných položiek podľa § 25 ods. 1 písm. v/ bod 3 zákona o daniach z príjmov.

Takto odpísanú pohľadávku, už nemožno právne vymáhať, lebo podmienkou jej daňového odpisu je trvalé upustenie od jej vymáhania. Usudzujeme, že logika daňového zákona je taká, že štát prijíma daňovú spoluúčasť na neúspechu podnikateľského subjektu, len ak je pohľadávka týmto definitívne vyriešená (zaniká). Ide však o posúdenie cez daňové právo, možno aplikačná prax prinesie aj iné pohľady s použitím obchodného práva.

Zo zadania vyplýva, že ide o staré, nedobytné pohľadávky. Upozorňujeme, že daňovo odpísať možno len nepremlčané pohľadávky. Podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia lehota vo všeobecnosti štyri roky, okrem niektorých osobitných prípadov. Pre úplnosť uvádzame, že podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia lehota tri roky. Prerušenie plynutia premlčacej lehoty možno dosiahnuť tým, že dlžník uzná svoj záväzok postupom podľa § 323 Obchodného zákonníka.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ PKF, s. r. o.