NAJÚŽASNEJŠIA MÁGIA

Ktože by si už trúfol porátať tých, ktorých problémy dnešných dní vonkoncom netrápia. Stávajú sa z nás prognostici, ekonómi, finančníci... Listujúc v rôznych analýzach, auditoch, hodnotiacich správach sa však občan čoraz naliehavejšie spytuje, či sme naozaj na tom tak dobre alebo je to len magická reč čísel. Nedávno Medzinárodný menový fond vydal ďalšiu správu, že vývoj v SR vníma naďalej pozitívne. Isté mierne obavy má iba o rast zahraničného dlhu a pripomína, že jeho znižovanie však pre vládu musí byť prioritou. Renomovaná finančná inštitúcia oceňuje reštrukturalizačné a privatizačné procesy podnikov a finančných inštitúcií, fiškálnu aktivitu vlády SR a nastúpenú cestu ku klesajúcej inflácii. Ak si však tieto uznanlivé fakty premeníme na domácu realitu, zistíme viaceré odlišnosti. Kým vláda predpokladá, že schodok bežného účtu platobnej bilancie sa tento rok zníži pod 5 % hrubého domáceho produktu, MMF sa prikláňa k rozpätiu 6 až 6,5 % HDP. Pripúšťa však, že k zníženiu tohto deficitu môže dôjsť pod vplyvom silnejšieho vývozu a slabšieho dovozu. V strednodobom výhľade MMF nepochybuje o znížení deficitu pod 5 % HDP. Otázkou stále ostáva export, ktorý je primárnym stimulom na dosiahnutie uvedeného cieľa. Vo svojom ekonomickom výhľade pre SR uvádza MMF medzi prvými rizikovými položkami spomalenie rastu reálneho HDP v rokoch 2003 a 2004 na 4 %. Hlavnou príčinou je zvýšenie spotrebnej dane a rovnaká úroveň prípadne pokles reálnych miezd na druhej strane. Medzi najznepokojujúcejšími aspektmi viaceré renomované inštitúcie uvádzajú zatiaľ nedostatočné štrukturálne zmeny a vysokú nezamestnanosť. Pod naposledy menovaný faktor sa stále pripisujú vysoké regionálne rozdiely a sociálny systém, v ktorom sa nezamestnanému oplatí poberať podporu v nezamestnanosti viac ako zarábať si v zamestnaneckom pomere. Teší aj nárast priamych zahraničných investícií z 2 na 8 mld. USD. Zahraniční experti uznanlivo deklarujú, že renomovaní investori sa rozhodli pre nás najmä vďaka uskutočňovaným sociálnym a ekonomickým reformám. Veľa si autori reformy sľubujú od rovnej 19-percentnej dane, ktorá sa začne uplatňovať od budúceho roka. Podľa nich sa firmám bude ľahšie podnikať a je predpoklad, že zamestnajú viac ľudí, čo sa odzrkadlí aj v raste príjmov. Niektoré profesijné podnikateľské zväzy však upozorňujú na nepriaznivý dosah zmeny daňových zákonov, predovšetkým na strednú vrstvu, to znamená ľudí, ktorí zarábajú do 24-tisíc korún. Oponenti idú ešte ďalej, keď tvrdia, že vonkoncom nejde o komplexnú daňovú reformu, lebo tá sa robí minimálne na desať rokov a nie takto nesystematicky. Kedysi dávno klasik vyriekol, že v globále sa máme všetci dobre. Dá sa s tým súhlasiť, to však netreba čítať niektoré prieskumy výskumníkov, ktorí pripúšťajú, že životná úroveň väčšiny občanov klesá a že sa prirýchlo zvyšujú sociálne rozdiely. Jedno je isté, optimistické čísla veľkej ekonomiky pocíti radový občan až o niekoľko rokov. Nepochybujme teda o analýzach renomovaných inštitúcií. Veď tie celkom jednoduché analýzy robíme všetci. Doma, vo vlastnej domácnosti.

Eleonóra Bujačková