Životodarný akt predvídavosti

Už to nie je intenzifikačný činiteľ, ale dôležitá životná nevyhnutnosť

Zo skúseností predchádzajúcich rokov vyplýva, že aj na Slovensku sú suchom pravidelne a v rôznej intenzite postihované takmer tie isté oblasti a skupiny agrárnych plodín. Slovenská republika prijala už v 70. rokoch minulého storočia program výstavby závlah a malých vodných nádrží ako jediného nástroja na elimináciu sucha pre poľnohospodárstvo. Dnes sa táto skutočnosť ukazuje ako životodarný akt ľudskej predvídavosti. Potenciálne plochy postihnuté suchom predstavujú u nás až 821-tisíc hektárov, teda okolo 56 percent ornej pôdy. Na Slovensku máme 315-tisíc hektárov pôdy pod závlahami, čo predstavuje 38 % z potenciálnej potreby. Z toho sú na 297-tisíc hektároch funkčné, ale s rozdielnym stupňom čiastkových prevádzkových obmedzení. Závlahy predstavujú v súčasnosti celkovo 445 sústav so 493 závlahovými čerpacími stanicami s rozmanitým technickým riešením, 210 kilometrov privádzačov, a približne 9000 km rozvodných rúrových sietí so 75-tisíc odbernými hydrantmi. Z hľadiska prevencie, predchádzaniu veľkým a dosť pravidelným škodám

v dôsledku sucha,

ministerstvo pôdohospodárstva predkladá návrh programov a opatrení, ktoré by sa na našom území mali uplatniť v priebehu nasledujúcich rokov. Má sa nimi eliminovať dôsledok suchých rokov, ktoré sa môžu a zrejme aj budú čoraz častejšie opakovať. Ide o program revitalizácie opotrebovaných, zastaraných a nefunkčných závlah, skúšobný projekt výstavba závlah v oblastiach Šamorín, Dunajská Streda, Gabčíkovo a program rozvoja závlah na Slovensku v zmysle adaptačných opatrení na zmenu klímy. V dôsledku globálneho otepľovania hlavne na juhu Slovenska tak závlahy prestávajú mať intenzifikačný charakter. Ich použitie je už skôr existenčnou nevyhnutnosťou. V tomto roku bola takmer od jeho začiatku nepriaznivá bilancia zrážok. Ich úhrny v období od apríla do júla v jednotlivých regiónoch dosiahli 58 až 111 % z dlhodobého, 30-ročného priemeru. Najnižšie zrážky sa zaznamenali na Podunajskej a Záhorskej nížine a juhu stredného Slovenska. Množstvo zrážok za kritické obdobie (od 15. 5. do 30. 6.) sa na západnom Slovensku pohybovali od 25 do 77 mm, na juhu stredného Slovenska od 42 do 56 mm a na východnom Slovensku od 54 do 124 mm. Na strednom a severnom spadlo za toto obdobie od 61 do 170 mm dažďovej vody. Jej nedostatok v pôde sa v dôsledku deficitu dažďov prejavil v redukcii produktívnych odnoží, počtu zŕn v klase a najmä v znížení hmotnosti 1000 zŕn. Vysoké teploty a nedostatok vlahy urýchlili dozrievanie, zasychanie odnoží a predčasne zastavili translokáciu syntezátov do zrna, čím sa významne znížila hmotnosť zrna. Výsledky dokumentujú diferencovaný vplyv sucha tak na plodiny, ako aj v jednotlivých okresoch. Zníženie úrod pri obilninách sa pohybuje v tomto roku od 0 % do 49 %, pričom v rozhodujúcich produkčných oblastiach to predstavuje 20 až 40 %. Stabilizácia úrod je možná len ďalším rozvojom závlahových hospodárstiev. Na tie však

treba financie,

ktorých je málo. Ak sa však voda stáva strategickou surovinou, tak inštalácia závlahovej techniky je nevyhnutným predpokladom udržania súčasnej úrovne agrárnej výroby. Za posledných trinásť rokov sa v závlahách neurobilo takmer nič, naopak, mnohé sa nechali zdevastovať. Je načase naprávať chyby. Ak hovoríme o ich odstraňovaní vo všetkých smeroch, tak by sa nemalo zabúdať ani na odvetvia, od ktorých závisí budúcnosť nášho agrokomplexu a zamestnanosť na vidieku. Voda a závlahy sú toho predpokladom.

Vladimír Turanský