Štát bol štedrý

Slovensko má unikátny tenisový areál, ktorý vraj nemá obdobu v celej strednej Európe. Národné tenisové centrum, ktoré slávnostne otvorili minulý týždeň a testovali ho ako prví daviscupoví tenisti SR a USA, je však originálne v rôznych smeroch. Nielen architektonickým stvárnením a centrálnym dvorcom so zaťahovacou strechou. Okolo výstavby sa od začiatku vedú diskusie o jeho nevyhnutnosti a financovaní.

Myšlienka postaviť NTC, ktoré by pracovalo s talentami, je stará pomaly desať rokov. Pôvodne sa uvažovalo vystavať ho v Senci, neskôr sa našlo riešenie, ako získať pozemok v Bratislave. Už samotný akt kúpy pozemkov na Kalinčiakovej ulici v hlavnom meste SR bol vrcholovým výkonom v pozemkovej sfére. Všetko prešlo v tichosti a kúpa dvorcov a majetku tenisového klubu Slovan na predmetnom pozemku v centre Bratislavy sa zrealizovala zo štátnych peňazí v prospech Slovenského tenisového zväzu. Určitý čas sa zväzu zo strany štátu nedostávalo dostatočnej finančnej pozornosti, a vtedy jeho predstavitelia začali verejne kritizovať prerozdeľovanie štátnych dotácií v športe. V danej situácii im pomohli samotní tenisti. Odchovanci rôznych klubov sa totiž začali výraznejšie presadzovať v medzinárodnom meradle, ale aj zarábať. Darilo sa im aj vo vrcholných tímových súťažiach, ako je Davis Cup či Fed Cup. Niektorí tenisti dokonca prenikli do prvej desiatky najlepších hráčov (Kučera 6. miesto, Hrbatý 13., Hantuchová 5., Habšudová 10.). To len umocňovalo argumenty predstaviteľov STZ o tom, že tento šport robí krajine reklamu vo svete a treba ho podporiť. Nápad vybudovať centrálnu liaheň bol znova v kurze. A tak sa zrazu našli navyše desiatky miliónov korún na podporu projektu a v roku 2002 dokonca niekoľko stomiliónov, celkovo 335, 5 mil. korún slovenských.

Projekt NTC dostal akoby prednosť pred podporou športu na školách a jeho chátrajúcim zázemím. Financie na NTC sa stali priam červeným súknom pre tých, ktorým je jasné, že bez pozornosti masovej telovýchove nebudú nijaké hviezdy v celom rade športov. Protesty na chvíľu stíchli, keď sa dodatočne schválili aj dotácie pre návrat športu do škôl. Pokoj zavládol aj po tom, čo sa o pár mesiacov neskôr cez agentúry TASR a SITA vyjadril minister financií SR I. Mikloš, že financie z privatizácie SPP na NTC nebudú rovnako ako ani pre školský šport. Aj tenisoví činovníci prijali rozhodnutie s pokorou. Odmenou im bolo, že ani nie o dva mesiace neskôr sľúbené a potom údajne zrušené prostriedky na výstavbu predsa len dostali podľa pôvodne schváleného harmonogramu z novembra 2001. Školstvo však vyšlo podľa všetkého naprázdno. Podľa všetkého preto, lebo vo vládnych dokumentoch z marca až mája 2002 sme nenašli žiadnu správu o zrušení dotácií schválených pre NTC v novembri 2001. O takom rozhodnutí nevedeli ani na FNM SR ani na MŠ SR. Ako nám potvrdili predstavitelia oboch inštitúcií, všetky následné finančné dotácie sa uskutočnili na základe pôvodného uznesenia vlády z 28. novembra 2001. Úrad vlády SR ani nedementoval informácie agentúry TASR a SITA, týkajúce sa vyjadrenia ministra financií SR o zrušení "dotácie" na NTC.

Majiteľom nádherného Národného tenisového centa je Slovenský tenisový zväz. Nateraz v ňom pôsobí desať tenistov. Štát investoval do objektu v centre Bratislavy, ktorý je multifunkčný (tenisové a bedmintonové dvorce, fitnescentrum, sauna, reštauračné zariadenia, obchodné priestory, pedikúra, manikúra, garážovanie pre asi 300 áut a pod.), spomínaných 335,2 miliónov korún. Priama finančná návratnosť či aspoň kompenzácia vložených prostriedkov mu však nehrozí. Podľa všetkého bude musieť ešte dotovať prevádzku tohto svätostánku bieleho športu. A prípadný zisk z prevádzky NTC zostáva STZ. Štát v súvislosti s NTC rozhoduje len o tom, či sa môže predať "tretej osobe".

(ger)