Waleské ambície

Z veľkých politických zmien v Európe vraj majú najväčšiu hrôzu prekresľovači máp. Za posledných 15 rokov sa mapa Európy dosť zmenila a možno nie naposledy... Nové štátne hranice by chceli vytýčiť nacionalistickí politici z Waleskej nacionalistickej strany Plaid Cymru. Delegáti výročnej konferencie strany, ktorá sa konala cez víkend v Cardiffe, totiž rozhodli, že ich subjekt sa bude usilovať o nezávislosť Walesu, pričom nový nezávislý štát by mal nájsť svoje dôstojné miesto v EÚ i OSN.

Po Rimanoch, ktorí čiastočne dobyli územie dnešného Walesu Kymrov, domorodé obyvateľstvo keltského pôvodu postupne ohrozovali Anglosaxoni, Piktovia, Vikingovia, Normani, aby v stredoveku došlo k únii medzi Anglickom a Walesom (najskôr neformálne v roku 1284, neskôr oficiálne v roku 1536 a 1543). Waleskí princovia však mali neúnavné odbojné tendencie a práve vďaka hrozbe nekončiacim inváziám minulosti má dnes Wales najhustejší systém hradov a opevnení v celej Európe, na dôvažok umiestnených v nádhernej prírode, čo je výborným turistickým lákadlom. Cestovný ruch by bol nesporne dôležitou ekonomickou položku nezávislého Walesu s rozlohou okolo 20 600 km2 (o niečo menej ako rozloha Albánska). Podľa sčítania ľudu z roku 1991 pol milióna ľudí, čiže 18,5 % z celkovej populácie Walesu (2,95 mil.) hovorí waleštinou, novšie údaje však tvrdia, že je to až 26 % obyvateľstva Walesu. Pravdou je, že waleština ako jazyk spoznáva obrodu a rozkvitá zrejme aj vďaka vlastnému televíznemu kanálu.

Čerstvá iniciatíva Plaid Cymru mnohých Britov zaskočila, lebo predstavitelia strany v minulosti tvrdili, že nezávislosť Walesu nie je ani realizovateľná, ani želateľná. V stanovách strany, ktorá vznikla v roku 1925, medzi hlavné ciele patrilo ústavné napredovanie provincie tak, aby dosiahla plne národný štatút rovnoprávneho člena v EÚ, zabezpečovanie ekonomickej prosperity, budovanie národnej komunity založenej na rovnoprávnom občianstve, vytváranie dvojjazyčnej spoločnosti s cieľom oživiť waleský jazyk a nakoniec to bolo získanie členstva v OSN. Tentoraz waleskí nacionalisti pomenovali veci pravým menom - chcú ísť vlastnou cestou. Akoby tak potvrdili príslovie, že s jedlom rastie chuť, lebo v roku 1999 bola v rámci decentralizácie ustanovená Národná rada Walesu (zároveň so Škótskym parlamentom a Národnou radou Severného Írska) a Walesania tak majú určitú mieru samosprávy. Strana Plaid Cymru však tvrdí, že chce pre Wales a jeho necelé tri milióny obyvateľov väčšie právomoci, než majú teraz (rozhodovanie v otázke školstva, poľnohospodárstva a bytovej výstavby). Bez referenda však sny nacionalistov zostanú navždy iba snami. A je otázne, nakoľko by odstredivé referendum malo úspech, keď vo Walese žije aj veľa Newalesanov a waleština je stále iba jazykom necelej tretiny populácie.

Iaromír Novák