Mlieko, alebo lekár

V spotrebe výrazne zaostávame

Európska únia vynakladá takmer polovicu svojho rozpočtu, okolo 50 mld. EUR, na riadenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, a z toho napríklad v roku 2002 boli náklady na sektor mlieka takmer 2 mld. EUR. Pritom potravinársky priemysel únie je vedúci sektor priemyslu únie s 13-percentným podielom na priemyselnej produkcii v absolútnom vyjadrení 660 mld. EUR a pozostávajúci z 26-tisíc spoločností, zamestnávajúcich 2,6 milióna obyvateľov, čo je 10 %. Spracúva viac ako 70 % poľnohospodárskych surovín EÚ. Aj slovenský potravinársky priemysel chce byť súčasťou európskeho potravinárskeho priemyslu a bude aktívne participovať na tvorbe európskej politiky potravín. Na zabezpečenie uvedenej pozície sú pre podnikateľov prístupné finančné prostriedky programu SAPARD v rámci opatrenia č. 2 Zlepšenie spracovania i predajnosti potravinárskych výrobkov, a to v odboroch spracovania hydiny, mäsa, rýb, mlieka, ovocia i zeleniny. Doterajšie analýzy z čerpania programu SAPARD ukazujú na najvyššie čerpanie v sektoroch mlieka a mliečnych výrobkov, hydiny, ovocia a zeleniny. Už v roku 2004 bude program SAPARD v oblasti potravinárskeho priemyslu nahradený Sektorovým operačným programom,

ktorý umožňuje financovať podstatne širšie spektrum aktivít, vrátane naplnenia kritérií a požiadaviek EÚ pre ekologické štandardy, čo je priestor pre všetkých výrobcov a spracovateľov v potravinárskom priemysle. Ministerstvo pôdohospodárstva v tomto smere má záujem pomôcť aj mliekarenskému priemyslu a dostupnými formami štátnej podpory dosiahnuť požadovanú úroveň parametrov a kritérií EÚ, k čomu sme sa zaviazali na spoločných rokovaniach s EÚ. Napriek existencii podporných programov rezortu, zameraných na zvýšenie výroby mlieka, sa nedarí dosiahnuť výraznejšie zvýšenie jeho spotreby. V porovnaní so zdravotníkmi odporučenou spotrebou v rozmedzí 206 až 240 litrov, bola skutočná

spotreba mlieka

a mliečnych výrobkov v SR v prepočte na obyvateľa v roku 2001 iba 161,8 litra. Je to o 1,6 litra viac ako v roku 2000. V štátoch EÚ sa dosahuje spotreba na obyvateľa okolo 240 litrov. Z pohľadu vývoja spotreby zdravotníkmi odporúčaných vybraných výrobkov mliekarenského priemyslu je tiež negatívny pokles spotreby kyslomliečnych výrobkov, a to z 11,7 kg (2000) na 11,4 kg na obyvateľa v roku 2001, pričom v porovnaní so štátmi EÚ zaostávame v kyslomliečnych výrobkoch o viac ako 15 kg na obyvateľa za rok. Nepriaznivo vyznieva aj porovnanie spotreby syrov a tvarohov. Dôvod nízkeho dopytu po mlieku a mliečnych výrobkoch vidia odborníci v znižovaní výdavkov obyvateľstva na potraviny, a to najmä v dôsledku rastu iných životných nákladov pri súčasne celkovo nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva. Nikto nepochybuje o význame mlieka a mliečnej výživy na

zdravý vývoj

populácie. Našim negociátorom sa nepodarilo v prístupových rokovaniach dosiahnuť zámer, aby Slovensko mohlo po vstupe do EÚ ročne produkovať 1,2 miliardy litrov tejto potraviny. Ani súčasná recesia agrokomplexu, spôsobená objektívnymi, ale aj subjektívnymi postojmi vlády k tomuto sektoru, nedáva prílišnú nádej na jeho revitalizáciu. Pritom konzumácia dostatku mlieka, čomu bráni a ešte viac bude brániť aj zvýšenie spotrebných daní a DPH, by bola veľmi potrebná. Zmiernili by sa tým negatívne dôsledky nedostatku vápnika na zdravotný stav ľudí, keď ochorenia kĺbov a iných orgánov spôsobujú na druhej strane zvýšené nároky na zdravotníctvo. Mlieko a zdravie sú spojené nádoby. Škoda, že naša spoločnosť to síce takto vníma, no málo sa robí, aby to v skutočnosti takto aj fungovalo.

(tu/do)

Graf:

Výroba bryndze na Slovensku (tony)

1998 2700

1999 3430

2000 3080

2001 3393

2002 3295

Zdroj: TASR

Graf: Hd

Tabuľka:

Vývoj celkovej produkcie mlieka v členských štátoch EÚ

Krajina Produkcia mlieka (v tis. ton)

1991 1995 2001 Index 01/91

Nemecko 29 063 28 621 28 193 97,0

Francúzsko 25 759 25 413 23 492 91,2

Veľká Británia 14 501 14 679 13 879 95,7

Írsko 5 338 5 421 5 675 106,3

Španielsko 6 619 6 497 5 950 89,9

Dánsko 4 640 4 676 4 584 98,8

Rakúsko 3 330 3 148 3 206 96,3

Portugalsko 1 737 1 738 1 804 103,9

Grécko 711 750 657 92,4

Slovensko 1 569 1 183 1 147 73,1

Zdroj: MP SR