Víťazstvo pravdy až po smrti?

V tomto príspevku sa, žiaľ, nemôžem oprieť o vlastnú dôveru v justíciu ako takú. Hoci poznám viaceré osoby z orgánov činných v trestnom konaní, pred ktorými sa bez problémov pokloním, nič to nemení na tom, že poznám aj niekoľkých, ktorí skončia v pekle. Nedávno som jednému mladému, rozčúlenému a svojím spôsobom v priebehom konaní deklasovanému manažérovi vysvetľoval, že na pravdu a s ňou spojenú spravodlivosť treba trpezlivo čakať. Okresný aj odvolací súd totiž rozhodol, že sa trestný čin vlastne nestal. Po niekoľkých rokoch by sa dalo vyvrcholenie „príbehu“ fabulovať aj tak, že jeho mamička naschvál vydýchla naposledy práve na prechode pre chodcov a policajný dôstojník ju autom vôbec nezrazil. A čudujme sa vospolok, že ten policajt je ako magnet na takéto príhody. S odstupom štyroch rokov opäť ktosi začal tvrdiť, že tam tiež zrazil chodca. Tomu manažérovi som odporučil, aby si naštudoval, čo je to pojem „božská trpezlivosť“ a pokúsil sa ako kedysi ja prehltnúť veľkú krivdu. Pravda, vo veci môjho otca totiž zvíťazila dosť nečakane. Po vyše dvadsiatich dvoch rokoch, ale nepomohla mu, keďže bol už trinásť rokov po smrti. Potvrdilo sa však, že kedy-tedy pravda naozaj víťazí a ja tvrdím, že najdôležitejšie je dožiť sa takého momentu. K tomuto záveru zavše dodám, že sama od seba sa nedostaví...

V súčasnosti, keďže koncom júna som sa stretol po prvý raz s najmedializovanejším občanom, bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom, a potom 11. júla zverejnil jeho názory, tak som citlivejší na všetko, čo sa s ním akokoľvek spája. Prioritne však preto, že za vyše štyri roky nebol právoplatne odsúdený ani v jednom prípade, v ktorom mal pôsobiť podľa politikov prinajmenej ako zloduch. Keď som si prečítal správu TASR, že minister spravodlivosti Daniel Lipšic dočasne pozastavil výkon sudcovskej funkcie predsedníčke senátu OS Bratislava III JUDr. Ľudmile Hatalovej pre nekonanie vo veciach I. Lexu, resp. SIS za lexovskej éry, tak som ho v duchu chválil. Ktokoľvek v uniforme, prokurátorskom šate či talári, kto nekoná v takýchto prípadoch (podľa politikov odstrašujúcich), musí byť vykázaný kamsi... a konečne potrestaný. Ako dni plynuli, tak som si čítal správu za správou o predmetnom ministrovom rozhodnutí a následného vývoja pomerov na danom okresnom súde, ako aj informácie z iných zdrojov, uvedomil som si, že to môže byť inak. Advokáti I. Lexu prišli o. i. s tým, že bol porušený ústavný princíp, keďže ich mandant prišiel o zákonného sudcu. Či to bol šťastný nápad, prečítať si zákon, v ktorom sa hovorí o pozastavení výkonu sudcovskej funkcie, to sa ukáže. Pre istotu, keď som si príslušný paragraf prečítal, tak som pátral po tom, či nemám v rukách verziu pred novelizáciou. Po viacnásobnom prečítaní som nielen ja na pochybách, či rozhodnutie ministra D. Lipšica o pozastavení sudcovskej funkcie Ľ. Hatalovej, ale z nemedializovaných dôvodov (!), je v poriadku.

Včera doobeda som sa s ňou stretol, aby som vám pripravil správu o celej veci. O súdnych veciach I. Lexu, resp. SIS, ktoré znečisťujú ovzdušie už len tým, že nie sú skončené, ale aj o ministrovom rozhodnutí a o tom, čo mu predchádzalo, a, samozrejme, o osobe strestanej - predsedníčke senátu Okresného súdu Bratislava III Ľ. Hatalovej.

(Pokračovanie zajtra)

Peter Kasalovský