Cancún nenaplnil nádeje

V dňoch od 10. do 14. septembra sa v mexickom Cancúne uskutočnilo stretnutie Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Stretnutie zástupcov 146 členských krajín bolo súčasťou tzv. Dohského kola rokovaní, ktoré malo za cieľ dosiahnuť dohodu v otázkach liberalizácie svetových trhov a odstránení viacerých ochranárskych opatrení. Podľa plánu sa rokovania mali zavŕšiť pred 1. januárom 2004, teraz je však splnenie termínu s najväčšou pravdepodobnosťou nenávratne stratené. Rokovania totiž nepriniesli nič a jediným výsledkom Cancúnu sa stalo prijatie dvoch nových členov do WTO.

Najdôležitejšou otázkou, ktorou sa Cancún zaoberal, bolo poľnohospodárstvo. Tu majú z hľadiska slobodného trhu bohaté štáty najväčšie rezervy. WTO sa zaoberalo tromi hlavnými druhmi podpory. Prvou z nich sú domáce subvencie, ktoré s obľubou využíva tak Európska únia, ako aj Spojené štáty americké a Japonsko, keď rozdeľujú farmárom podporu za pestovanie vybraných plodín, prípadne iba za samotnú existenciu farmy. EÚ takýmto spôsobom dotovala v roku 1999 poľnohospodárstvo sumou 91,4 mld. dolárov, Japonsko minulo 31,5 mld. dolárov a Spojené štáty 66,6 mld. dolárov. Americký prezident George Bush však minulý rok subvencie napriek proklamovaným postojom USA vo WTO ešte viac zvyšoval.

EÚ vedie, čo sa týka objemu aj v ďalšom spôsobe ochrany trhu, ktorým sú vývozné dotácie. V roku 2000 na ne vynaložila 2,5 mld. USD, pričom celosvetové výdavky dosiahli 3,2 mld. dolárov. Poslednou spornou otázkou v agrosektore sú dovozné obmedzenia. Napríklad priemerné nórske clo na poľnohospodárske produkty dosahuje podľa REUTERS až 152 %. V prípade Európskej únie a Spojených štátov to už taký extrém nie je a priemerné sadzby na dovoz dosahujú 21 %, resp. 12 %. Na rozdiel od prvých dvoch oblastí, v treťom type ochrany farmárov, v ničom nezaostáva ani rozvojový svet. Je to totiž jediný typ podpory, ktorý si nevyžaduje priamo peniaze od štátu, práve naopak, finančné prostriedky prináša.

Najrozvinutejšie krajiny tiež nechcú ponúknuť ústupky v poľnohospodárstve zadarmo. Na oplátku žiadajú, aby im chudobné štáty otvorili svoje trhy. Druhá diskutovaná oblasť sa tak týka dovozných ciel na priemyselné produkty, ktoré využívajú vo väčšej či menšej miere rozvojové aj vyspelé krajiny. Odpor k ich zrušeniu však cítiť skôr zo štátov chudobného sveta, ktoré sa obávajú, že by zrušením dovozných ciel stratili významný zdroj príjmov.

Napokon treťou oblasťou, kde sa WTO snažilo dosiahnuť zhodu, boli tzv. Singapurské otázky, pomenované podľa štátu, kde boli prvýkrát nastolené. Tie by mali stanovovať pravidlá pre investície a voľnú súťaž, vládne kontrakty. Zaoberajú sa aj otázkami znižovania administratívnych a byrokratických bariér.

Kde teda hľadať príčiny zlyhania? Bolo ich viac. Na jednej strane to bola neochota vyspelých krajín eliminovať v dostatočnej miere poľnohospodársku podporu. Západ síce ponúkal určité ústupky, rozvojovým krajinám sa to však zdalo primálo a viacero z nich žiadalo úplné zrušenie podpory. To je však v EÚ aj USA nateraz politicky nepriechodné. „Ak je jedno jediné euro vynaložené v Európe na jedného poľnohospodára automaticky, potom nejde pokročiť. Pritom na našej strane bol posun - navrhovali sme napríklad celkom zrušiť vývozné dotácie na všetky poľnohospodárske produkty, ktoré zaujímajú rozvojové krajiny. Za určité limity sa však nedá ísť,“ uviedol podľa ČTK Pascal Lamy. Ten v Cancúne rokoval v mene EÚ, ako aj kandidátov na vstup do nej vrátane Slovenska. Neuspel ani návrh USA eliminovať clá na všetky priemyselné a spotrebiteľské tovary do roku 2015 s tým, že v poľnohospodárstve by sa clá do 5 rokov znížili o 76 % s dlhodobým cieľom ich úplného zrušenia.

Ďalším konfliktným bodom boli už spomínané Singapurské otázky. Na tom, aby sa o nich rokovalo, trvala predovšetkým Európska únia, ktorá tým podmieňovala ďalšie rozhovory. Okrem iného aj preto, že táto téma bola nastolená na poslednú chvíľu, však viaceré krajiny rozhovory odmietli, a práve Singapurské otázky sa stali oblasťou, ktorá priniesla definitívny neúspech Cancúnu. Nepomohol už ani záverečný ústupok EÚ, aby sa namiesto štyroch oblastí diskutovalo iba o tej relatívne najjednoduchšej, ktorou je odbúravanie administratívnych prekážok.

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler pre zmenu obvinil z neúspechu mimovládne organizácie, ktoré podľa neho prispeli k zaujatiu negatívneho stanoviska k rokovaniam zo strany rozvojových krajín. Mimovládne organizácie totiž odporučili chudobným štátom odmietnuť akýkoľvek kompromis. Problémom, ktorý priamo vyplýva z pravidiel WTO, je aj to, že na rozhodnutie sa vyžaduje jednohlasný konsenzus, čo je pri počte členov 146 veľmi ťažké dosiahnuť. Aj preto P. Lamy nazval WTO „stredovekou organizáciou“.

Aj keď po zlyhaní rokovaní oslavovali viac rozvojové krajiny, podľa viacerých pozorovateľov z vyspelého sveta to bolo skôr Pyrhovo víťazstvo. Dôvodom radosti niektorých štátov bol hlavne fakt, že získali pocit akejsi politickej dôležitosti. Otázkou je, za akú cenu. Štúdia Svetovej banky pritom určila rozvojové krajiny ako tie, ktoré by liberalizáciou dosiahli najviac. Banka odhadla, že eliminácia taríf na všetky tovary by zvýšila objem svetového obchodu o 832 miliárd dolárov, z ktorých by až 65 % malo poputovať do zaostalejších štátov. To je dvakrát viac ako tieto krajiny dostávajú prostredníctvom zahraničnej pomoci. Zároveň by menej protekcionizmu podľa Svetovej banky vytiahlo z pásma chudoby takmer 200 miliónov ľudí.

„Všetci sme porazení, určite ľudia v rozvojových krajinách, ktorí by ťažili s ďalšej liberalizácie svetového trhu. Ale európskej ekonomike bude tiež chýbať stimul, ktorý mohol úspech v Cancúne priniesť,“ zhodnotil pre agentúru REUTERS výsledky stretnutia holandský minister pre ekonomické otázky Laurens-Jan Brinkhorst.

Podľa pozorovateľov bude teraz oveľa náročnejšie dosahovať pokroky. Stále ostáva možnosť dvojstranných a viacstranných dohôd. Tie majú vplyv na obchodnú výmenu medzi podpísanými stranami a prispievajú tak k zníženiu ciel a ďalších dovozných a vývozných ochranárskych opatrení. Avšak ich efekt nie je taký významný, keďže sa nijako nezaoberajú takými otázkami, ako sú domáce subvencie v privilegovaných odvetviach. Spojené štáty sa nevzdávajú ani snahy o vytvorenie Celoamerickej zóny voľného obchodu (FTAA), ktorá by zahŕňala Južnú a Severnú Ameriku, s výnimkou socialistickej Kuby, do roku 2005. V dlhodobejšom horizonte sa podobné projekty pripravujú pre juhovýchodnú Áziu a Stredný východ. Podľa niektorých pozorovateľov však v Cancúne dostal vážnu ranu aj plán na vytvorenie FTAA a v budúcnosti sa bude presadzovať ťažšie.

Určité šance sa ešte vkladajú do toho, že by sa svet mohol priblížiť k dohode v Ženeve, kde sídli Svetová obchodná organizácia. Spomína sa aj možnosť mimoriadnej konferencie v decembri. Avšak priepasti medzi záujmami jednotlivých štátov ostávajú obrovské. Navyše krajiny, ktoré sú si blízke v niektorých oblastiach, majú často úplne odlišné názory na iné témy. Vyjednávači tak budú musieť vynaložiť mimoriadne úsilie, aby sa im podarilo naplniť ich cieľ.

Michal Mušák