Reforma potrebuje dôveru

Dôchodok má umožniť udržať si svoju životnú úroveň

Ako dlho potrvá, kým slovenská dôchodková reforma dosiahne ten dlhodobý režim, v rámci ktorého budú dôchodky zo zmiešaného systému vyššie ako z jedného priebežného piliera? Túto otázku včera položil Jerome Vignon, predstaviteľ Európskej komisie, riaditeľ z jej Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť a sociálne veci po prezentácii dôchodkovej reformy na seminári o primeranosti a udržateľnosti dôchodkového systému, ktorý usporiadalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR spolu s Európskou komisiou (EK). Ako potom J. Vignon povedal exkluzívne pre Hd, jeho otázka nechcela byť kritikou, smerovala k vyjasneniu tohto konkrétneho problému a mala byť povzbudením. Z odpovede štátneho tajomníka MPSVR SR Michala Horvátha sme sa dozvedeli, že takýto stav by mal určite nastať maximálne 20 rokov od začiatku reformy, kým v čase 10 - 15 rokov fungovania druhého piliera by ešte mali byť dôchodky vyššie z priebežného piliera než zo zmiešaného. J. Vignon ďalej pre Hd povedal, že oceňuje vzájomnú previazanosť jednotlivých prvkov pripravovanej slovenskej reformy, výsledkom čoho má byť synergický efekt. Zdôraznil, že oceňuje filozofiu tejto reformy, ktorú Európska komisia v zásade podporuje. Za kľúčový prvok reformy považuje povzbudenie tvorby pracovných miest, ktoré by malo vyplynúť z posilnenia slovenskej ekonomiky a dynamizácie slovenských podnikov. K tomu dôjde, keď sa budú prostriedky akumulované v dôchodkových fondoch investovať prednostne do slovenskej ekonomiky. Čo zasa dá možnosť týmto novým povinným dôchodkovým fondom dosiahnuť lepšie výsledky, než je schopný dosiahnuť starý systém. Dôležitá je - ako upozornil riaditeľ Vignon - regulácia. Veď ekonomika i zamestnanosť majú svoje výkyvy. Sú obdobia, keď je systém produktívnejší, než sa od neho očakáva, zatiaľ čo v horších rokoch pracuje menej výkonne. Pretože dôchodky treba vyplácať stále rovnako, veľký význam majú mechanizmy na udržanie stabilizácie a rovnováhy systému. „Tieto mechanizmy nemôžu byť dopredu predvídateľné a predpovedateľné vo svojej úplnosti,“ povedal nám J. Vignon. „Bude potrebné ich ďalej spresňovať a toto spresňovanie sa musí diať v kontexte s dôverou verejnosti.“ Práve verejnosť by totiž mohla svojimi reakciami prispieť k prípadnému následnému rozkolísaniu systému. „Dôvera je absolútne základnou vecou,“ prízvukoval a na našu námietku, že obnoviť ju po tom, čo množstvo ľudí prišlo o svoje peniaze v nebankových subjektoch, si bude vyžadovať hlavne dobré výsledky, odpovedal, že reforma určuje rad nových nástrojov, ktoré zabezpečia maximálnu opatrnosť v narábaní so zverenými finančnými prostriedkami. „Verejná mienka je inteligentnejšia, než si myslíme,“ tvrdí J. Vignon. „Ak sa jej predostrú presvedčivé argumenty, a to vhodným spôsobom, je to výhra." Tými argumentmi by mali byť: tendencie investovať, modernizácia slovenskej ekonomiky, odborné vzdelávanie, rozvoj najviac zaostalých regiónov. Okrem toho by tu mal byť sústavný monitoring aj pod kontrolou verejnosti.

Hlavným cieľom včerajšieho seminára bolo nasmerovať aj slovenskú reformu k harmonizácii dôchodkových systémov Európskej únie. Ako pre Hd povedal ďalší z predstaviteľov EK Herbert Lange, nejde o to, že by mali byť rovnaké dôchodky vo všetkých členských krajinách, ale súčasne s ich modernizáciou by sa mali postupne harmonizovať. V zásade ide o sledovanie troch kritérií, a to veku odchodu do dôchodku, miery náhrady mzdy a prevencie biedy dôchodcov. „Aj v súčasných pätnástich krajinách EÚ sa pomer dôchodku a pôvodného príjmu veľmi líši,“ povedal nám H. Lange na margo príjmov z dôchodku. „Sú krajiny, kde dôchodok predstavuje 90 % pôvodnej mzdy, napríklad vo Švédsku či v Dánsku je to 80 - 90 %, v Rakúsku 90 %, ale už vo Veľkej Británii klesne dôchodca na polovicu svojho pôvodného príjmu zo zamestnania.“ Čo je teda podstatou uvedenej harmonizácie? Ako H. Lange povedal, pričom zdôraznil, že ide o jeden z lisabonských záverov, dôchodok ľudí, ktorí zostarnú a prestanú pracovať, by im mal umožniť udržať si viac-menej svoj životný štandard. Pokiaľ ide o prevenciu chudoby, pre tú sa používa indikátor vypočítaný z priemerného zárobku zamestnanca v národnom hospodárstva (príjmový medián). Úroveň pod hladinou 60 % však už signalizuje chudobu.

Zuzana Krútka