Predaj pohľadávky so stratou

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

V predchádzajúcich rokoch bola strata z predaja pohľadávok vždy nedaňovým nákladom. Je strata z postúpenia pohľadávky nedaňovou položkou aj po novele zákona o daniach z príjmov č. 163/2003 Z. z., alebo už nie?

- Dosah stratového predaja pohľadávok na základ dane upravujú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. r/ zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení novely č. 163/2003 Z. z. Uvedené ustanovenie zákona pre rok 2003 je už voľnejšie, lebo niektoré prípady stratového predaja sú daňové uznané v súlade s účtovníctvom, bez ďalších úprav pre daňové účely. Daňovým nákladom je hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení, s výnimkou menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky:

1. na tvorbu opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní alebo vyrovnacom konaní (ide o daňovo uznanú opravnú položku podľa § 25 ods. 1 písm. v/ prvý bod zákona o daniach z príjmov),

2. na tvorbu opravnej položky podľa § 25 ods. 1 písm. v/ tretieho bodu zákona o daniach z príjmov (tiež ide o daňovo uznanú opravnú položku, ktorá sa však bude reálne tvoriť až od roku 2004, keď uplynie prvý časový test 24 mesiacov),

3. na tvorbu opravnej položky k pochybným a stratovým pohľadávkam v bankovníctve,

4. na odpis menovitej hodnoty pohľadávky podľa § 24 ods. 2 písm. s/ siedmeho bodu zákona o daniach z príjmov, ktoré sa zahŕňajú do nákladov do výšky účtovanej v nákladoch.

V roku 2003 teda už generálne neplatí, že strata z predaja pohľadávok je nedaňová položka. V niektorých prípadoch, ak ide o pohľadávku s daňovou opravnou položkou, alebo pohľadávku už postupne odpisovanú do daňových nákladov podľa uvedených ustanovení zákona, je aj strata z prípadného predaja takejto pohľadávky daňovo uznaná. Zo znenia textu novely odvodzujeme, že stačí, ak predmetná pohľadávka spĺňa podmienky na daňovú opravnú položku alebo spĺňa podmienky na postupný odpis (existencia opravnej položky alebo odpisu nie je podmienkou), potom sa strata z postúpenia takejto pohľadávky daňovo akceptuje.

Podľa novely zákona o daniach z príjmov č. 163/2003 Z. z. je umožnený postupný daňový odpis pohľadávok počas štyroch rokov. Na odpise nedobytných pohľadávok do daňových nákladov má záujem veriteľ. Ako sa však tento postup prejaví u dlžníka?

- Touto novelou aj slovenská daňová legislatíva obsahuje lojálnejší prístup štátu k podnikateľskému neúspechu, akým je odpis nedobytných pohľadávok. Postup daňového odpisu pohľadávok z pohľadu veriteľa upravujú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. s/ bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení novely č. 163/2003 Z. z. Daňový odpis je podmienený mnohými požiadavkami, pričom jednou z nich je písomná dohoda veriteľa s dlžníkom o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky alebo veriteľ dlžníkovi doručí oznámenie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky alebo jej časti.

Z uvedeného vyplýva, že dlžník bude mať túto spomínanú dohodu alebo oznámenie k dispozícii. Povinnosti dlžníka pri odpise pohľadávky (záväzku) upravujú ustanovenia § 23 ods. 27 zákona o daniach z príjmov v znení novely č. 163/2003 Z. z. Dlžník zahrnie odpustenú sumu záväzku do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom má veriteľ podľa písomnej dohody zahrnúť odpis takejto pohľadávky do daňových nákladov alebo v ktorom mu bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Z uvedeného znenia odvodzujeme, že pri dohode sa u dlžníka zahrnie záväzok rovnomerne počas štyroch rokov do základu dane (zvýšenie základu dane), obdobne zrkadlovo ako u veriteľa (zníženie základu dane).

Pri oznámení sa u dlžníka jednorazovo zahrnie odpustenie záväzku do základu dane; ide o nové znenie, kde je potrebné sledovať ďalší vývoj aplikačnej praxe. Na základe tejto právnej úpravy, budú v praxi vznikať rôzne „zaujímavé“ situácie. Z uvedeného vyplýva, že dlžník bude musieť zahrnúť odpustenie záväzku do základu dane (účtovne, prípadne mimoúčtovne). Ak dlžníkovi táto situácia nebude vyhovovať, tak zrejme vzájomnú dohodu nepodpíše. V takom prípade (nesúčinnosť dlžníka) má veriteľ možnosť len jednostranne oznámiť dlžníkovi upustenie od vymáhania pohľadávky. Zo znenia ustanovenia § 23 ods. 27 zákona o daniach z príjmov odvodzujeme, že oznámenie je pre dlžníka ťaživejšie, lebo musí odpustený záväzok zahrnúť jednorazovo do základu dane v roku oznámenia.

Akými úvahami bude ovplyvnený veriteľ pri daňovom odpúšťaní záväzku? Zrejme najjednoduchšia úvaha pre rozhodovanie, či dostupnými právnymi krokmi vymáhať svoju pohľadávku alebo využiť možnosť jej daňového odpisu, bude úvaha o efektívnosti jednotlivých riešení - porovnanie nevyhnutných nákladov, s možnými príjmami. Daňovým odpisom podnikateľský subjekt zinkasuje, nie od dlžníka, ale nepriamo od štátu znížením platby dane z príjmov, aspoň časť pohľadávky vo výške sadzby dane (pripravovaných 19 %), samozrejme za predpokladu plusového základu dane.

Daňový odpis pohľadávky predstavuje zmiernenie hospodárskej straty, nie jej plnú náhradu, v istom zmysle je to spoluúčasť štátu na podnikateľskom neúspechu. Samozrejme, ak podnikateľský subjekt odhadne, že právnymi krokmi s prihliadnutím na solventnosť dlžníka vymôže viac, ako je možné zníženie dane z príjmov počas štyroch rokov, potom zrejme k odpusteniu záväzku nepristúpi.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ PKF, s. r. o.