Znovuobjavená Bushova poraziteľnosť

Prezidentské voľby nemusia byť až také nudné, ako sa predpokladalo

Dlho to vyzeralo, že po jedných z najnapínavejších prezidentských volieb v amerických dejinách bude nasledovať nefalšovaná volebná nuda. Prezident George W. Bush sa do Bieleho domu dostal s pomocou všetkých svätých a niekoľkých vplyvných kamarátov, no už po necelom roku sa zdalo, že ho po prvom funkčnom období z Oválnej pracovne nedostane ani čarodejník Gandalf. A nie to nejaký v kúzlach nepodkutý demokrat. Američania si Busha jednoducho obľúbili. Našťatie, náklonnosť verejnosti je výrazne premenná veličina. Hovorím našťastie s prihliadnutím na všetkých tých dobrovoľníkov, aktivistov, novinárov, zanietencov, sponzorov, „fundriserov“ a koniec koncov aj nás, pasívnych pozorovateľov kampane. Prezidentské voľby ako základný pilier americkej demokracie trvajú takmer celý rok (od januára do novembra). No a predstavte si to utrpenie, ak by celý tento rok nikto z ľudí zapojených do organizácie volebnej šou ani len na chvíľu nezapochyboval o víťazovi. Veď aj konfety by museli zaplakať.

Vysoký rating, ktorý si americký prezident vybudoval najmä presvedčivým vystupovaním vo vojne proti terorizmu, v súčasnosti tlačí smerom nadol iracká slepá ulička a nevýrazná ekonomika. V najnovšom prieskume verejnej mienky časopisu Newsweek len 46 percent Američanov vyslovilo spokojnosť so spôsobom, ako prezident zvláda situáciu v Iraku. Po prvý raz od začiatku útokov na Bagdad sa toto číslo dostalo pod 50-percentnú hranicu. Človek nemusí prekypovať schopnosťou analytického myslenia, aby odhadol, že občanom sa nepáčia vysoké náklady irackej misie a množiace sa obete z radov amerických vojakov. Doma zas Američanov trápi rastúca nezamestnanosť, nedostatočná zdravotná starostlivosť a vkrádajúci sa pocit ekonomickej neistoty. Povedané rečou Newsweekovho prieskumu, počet odporcov Bushovej hospodárskej politiky sa počas jedného týždňa zvýšil z 51 na 56 percent.

Zmeny verejných nálad rozhýbali aj dlhodobo deprimovaných demokratov. Opozičná strana po nepríjemnej porážke vo vlaňajších doplnkových voľbách do Kongresu svoju stratégiu koncipovala až smerom k voľbám 2008. Budúcoročné hlasovanie malo byť len akýmsi druhom prípravy (výber peňazí na kampaň, posilňovanie organizačnej štruktúry) na triumfálny návrat Clintonovcov do Washingtonu, tentoraz na čele s Hillary. Zrazu sa ukázalo, že Bush je poraziteľný. Túto tendenciu len umocnil vstup generála Wesleyho Clarka do prezidentských pretekov. Spomínaný prieskum uvádza, že ak by sa prezidentské voľby konali dnes, súčasný šéf Bieleho domu by v celonárodnom meradle získal 48 percent hlasov, ale Clark až 43. V niektorých ďalších anketách sa ambiciózny generál dokonca dostal pred úradujúceho prezidenta.

Ožili aj politickí pozorovatelia, ktorí začínajú vážne rozoberať základné témy kampane, hoci dôraz je stále na Bushovi. V popredí sú, pochopiteľne, bezpečnosť a hospodárstvo. „Dobrá ekonomika môže vykompenzovať zlý Irak, no dobrý Irak nemôže byť kompenzáciu pre zlú ekonomiku,“ tvrdí napríklad Larry Sabato, riaditeľ Centra pre politiku na univerzite vo Virgínii.

Pravda, Bush stále zostáva veľkým favoritom volieb. Ako povedal istý basketbalový tréner: „Nikdy nestavaj proti obhajcovi trofeje.“ Ako sme povedali, verejná mienka je mimoriadne nestála. Napríklad rok pred voľbami v roku 1996 viedol Bob Dole v prieskumoch pred Billom Clintonom. Úradujúci prezident v rozhodujúcom hlasovaní zvíťazil, a to veľmi pohodlne. Demokratické preteky zďaleka nie sú len o témach či konkrétnych výsledkoch, ale najmä o politických skúsenostiach, charizme, peniazoch vyzbieraných na kampaň, podpore a organizácii vlastnej strany. V tomto všetkom Bush dnes predstihne demokratických oponentov. A voľby sú aj o celkovej spoločenskej atmosfére v okamihu hlasovania, ktorú možno predsa ľahšie ovplyvniť, ak ste pri moci. Povedzme, správnym načasovaním víťazstiev.

Rastislav Boldocký