Dve hrste demokratických kandidátov

Hustá predvolebná kampaň na post 44. prezidenta USA

Pre politikov z Demokratickej strany musela byť potešením správa najnovšieho prieskumu televízie CNN a denníka USA Today, podľa ktorého súčasný prezident George Bush má vôbec najnižší rating odkedy zastáva najvyššiu funkciu - už len 50 % Američanov súhlasí s jeho politikou. Demokratom to iba dláždi cestu v ich snahe odstaviť na budúci rok v novembri republikánov od prezidentského vesla. V tábore demokratov nelenia a rok pred prezidentskými voľbami sa do súťaže o kreslo najvyššie zapojilo 10 kandidátov, z ktorých sa v najbližších štyroch-piatich mesiacoch rozhodne o kandidátovi na 44. prezidenta USA.

Túto okrúhlu skupinku môžeme už teraz rozdeliť na nádejných kandidátov a na tých, ktorí sa prihlásením do súťaže o post najsilnejšieho človeka planéty podľa všetkého iba zviditeľnia na verejnosti. Donedávna do skupiny favoritov patrili: bývalý guvernér z Vermontu Howard Dean, senátori John Kerry (za Massachussets) a Joe Lieberman a kongresman z Missouri Dick Gephardt. Toto silnejšie kvarteto kandidátov minulý týždeň ako meteor rozbil „vpád“ bývalého generála Wesleyho Clarka do prezidentskej súťaže, ktorý sa do kampane zapája v mene Arkansasu, odkiaľ vzišiel predchádzajúci prezident USA Bill Clinton.

Rebríček popularity

Clark si to možno chtiac, možno nechtiac načasoval na dobu, keď sa u priaznivcov Democrat Party konal spomínaný prieskum obľúbenosti kandidátov. Jeho medializovaný vstup do vysokej politiky „preoral“ preferencie voličov až natoľko, že sa exgenerál ocitol na vrchole rebríčka favoritov. Na začiatku jeho kampane mu palce drží 21 % respondentov. Dovtedy najfavorizovanejší Dean klesol na druhé miesto (12 %), o ktoré sa delí s Kerrym. Desaťpercentnú hranicu (11 %) v tomto prieskume prekročil ešte aj Lieberman. Podľa najnovšej sondáže časopisu Newsweek boduje práve Wesley Clark (14 %) nasledovaný Deanom a Liebermanom (po 12 %), potom Kerrym (10 %) a Gephardtom (8 %). Zvyšok pätice kandidátov by volilo iba 19 % demokratov.

Plusy a mínusy favoritov

Každý z uvedených favoritov má svoje silnejšie a slabšie stránky. Keďže ide o predvolebnú kampaň v USA, jedným z najdôležitejších aspektov sú peniaze.

* Howard Dean. Najsilnejším po tejto stránke je zatiaľ Howard Dean, ktorý na svoju kampaň vyzbieral už 7,6 mil. USD, čím vysoko prevýšil zvyšných deväť kandidátov. Podľa denníka USA Today je Dean silným potenciálnym kandidátom proti Bushovi, čo si údajne tábor republikánov veľmi dobre uvedomuje a pozorne sleduje Deanovo ťaženie. Podľa názoru pätnástich popredných republikánskych lídrov ak Dean zvíťazí v prvých straníckych primárkach v Iowe a potom v New Hampshire, má nomináciu demokratov istú. Dean sa prejavil ako veľmi šikovný komunikátor s verejnosťou, pričom veľmi úspešne využíva internet nielen na komunikáciu s občanmi voličmi, ale aj na zbieranie peňazí. Taktiež patrí medzi najsilnejších kritikov Bushovej politiky. Jeho slabinou je údajne to, že je veľmi liberálny, dokonca až príliš ľavicový na terajší politický tok strany a aj popudlivý, hoci so zmyslom pre humor. Ďalšou nevýhodou je jeho slabšia podpora nebelošských voličov Ameriky. Menšiny sú tradičnými voličmi demokratických kandidátov, avšak vo Vermonte, kde Dean bol guvernérom, je až 98 % belochov a jeho kritici mu vyčítajú, že nemá žiadnu politickú skúsenosť s černošskou populáciou.

* Wesley Clark. Deana, najjasnejšieho favorita demokratov, zatienil práve vstup do kampane štvorhviezdičkového generála na dôchodku Clarka, o ktorom sa žartom hovorí, že ak vďaka svojej misii v Kosove prinútil k demisii juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, tentoraz „potopí“ samotného Busha. Clarkovu neskúsenosť v politike vyvažuje jeho popularita a ešte silná podpora Clintonovcov. Clark zhromaždil okolo seba silný tím poradcov, ktorí sú úzko spätí s menom Clinton a ktorí Clarka majú naučiť, ako sa robí dobrá kampaň. Podľa všetkého práve exprezident najviac presvedčil bývalého vojaka, aby zaútočil na Biely dom a pokračoval tak v šírení nových myšlienkových prúdoch demokratov, s ktorými začal Clinton. V kuloároch už bežia fámy, že Clintonovcom ide najmä o to, aby sa Clark „rozpolitizoval“, stal sa ešte známejší a v roku 2008 úspešne tiahol do prezidentskej kampane bok po boku s Hillary Clintonovou ako jej viceprezident. Ak by do tejto kampane vstúpila Hillary, zrejme by okamžite zabodovala. Takéto zámery však nemá, ale Clark sa v jej lesku a nostalgii za ekonomicky prosperujúcou érou jej manžela môže dlho a úspešne vyhrievať. Nevýhodou sú jeho malé znalosti v domácej politike.

* Joe Lieberman. Tento kandidát stavajúci sa do pozície umierneného politika dosť profituje z toho, že pri troche šťastia dnes už mohol byť viceprezidentom USA, keď ako „dvojka“ tiahol spolu s Alom Gorom proti Bushovi mladšiemu. Ešte sa naňho nezabudlo, nie je neznámym menom a podľa všetkého sa veľmi spolieha, že jeho židovský pôvod mu prihrá priazeň početného a hlavného majetného židovského obyvateľstva USA. Práve v tomto smere sa snažil trochu „potopiť“ Howarda Deana, keď ho obvinil, že vo svojich politických zámeroch sa otočil chrbtom k Izraelu, konfrontovaného so zložitou palestínskou otázkou. Veľa ďalších tromfov nemá, pravdaže ak nezabudneme na jeho podporu zo strany kruhov okolo Ala Gora.

* John Kerry. Úspechy senátora z Massachusetts, ktorý ako vôbec prvý z tábora demokratov vlani v novembri oznámil svoj úmysel dobyť Biely, dom sa pohybujú v rovine striedavo oblačno. Kerry, člen liberálnej platformy strany, sa môže tešiť vplyvnej podpore požiarnických odborov, ktoré pred dvoma týždňami ako vôbec prvé odbory prejavili svoju podporu konkrétnemu menu. Ich príklad môžu nasledovať aj ďalšie syndikáty. Ťaží zo svojej povesti vojnového veterána z Vietnamu (podobne ako Clark) a 21-ročnej politickej skúsenosti vo vrcholovej politike, kde sa v poslednom čase zaoberá najmä problematikou finančnej reformy a energetického sektora. Horúce témy súčasnosti.

* Dick Gephardt. Kongresman z Missouri, s nálepkou populistu a značkou dobrého zákonodarcu a lídra. U demokratov prvýkrát skúsil svoje šťastie stať sa prezidentom v roku 1988. Neúspešne. V roku 2000 to skúšal v primárkach vo svojej strane, ale nomináciu nezískal. Vo vysokej politike je od roku 1977, vyše 26 rokov. Nepochádza zo žiadnej vplyvnej rodiny, vypracoval sa na vrchol rebríčka sám. K dobru si môže pripísať, že počas Clintonovej administratívy jeho ekonomický plán viedol k najdlhšej hospodárskej expanzii v dejinách USA (podľa údajov na jeho internetovej stránke), najnižšej inflácii súčasnosti a vytvoreniu viac ako 24 miliónov pracovných miest. Dnes, keď sa ekonomika USA nie a nie spamätať, môžu byť tieto údaje pre voličov viac ako sympatické. Prihovára sa za vyššiu ochranu amerického agrárneho sektora a farmárov (početní voliči) a ochranu spotrebiteľov.

Pätica outsiderov

Hoci hlasy z tábora demokratov tvrdia, že ešte nie je o ničom rozhodnuté a každý z kandidátov má šancu získať nomináciu, málokto verí, že napríklad jediná žena z pelotónu, černoška Carol Moseley Braunová, sa stane Bushovou vyzývateľkou. Má podporu ženských organizácií a zrejme aj nebelošských menšín. Preslávila sa ako jediná černoška v Senáte, tieň na jej kariéru vrhajú kontakty s bývalým nigérijským diktátorom Sanim Abachom a Nový Zéland, kde pôsobila ako veľvyslankyňa, tiež nie je „pupkom sveta“. V prvom polroku 2003 v kampani nazbierala iba 250 000 USD. Senátor a bývalý guvernér Floridy Bob Graham má povesť človeka, ktorý neprehral žiadne voľby. Dosť málo na to, aby sa postavil Bushovi. Senátor zo Severnej Karolíny John Edwards, najmladší z kandidátov, má podporu jednej z najväčších odborových organizácií (na úkor Kerryho), ale nedá sa to povedať o vplyvných silách v strane. Dennis Kucinich z Ohia bol prvým najmladším primátorom (Cleveland) v USA. Presadil sa politikou v zdravotníctve a v sociálnej sfére, ale aj v ekológii a bojom za ľudské práva vo svete. V týchto voľbách sa zrejme nepresadí, ale pripravuje si dobrú pôdu do budúcnosti. Afroameričan Al Sharpton je považovaný za „nebezpečného“ občianskeho aktivistu z Harlemu v New Yorku. Je v centre pozornosti demokratov, lebo má za sebou hlas ulice a stal sa už známym politickým činiteľom. Šance získať nomináciu nemá, ale podpora ulice sa (iným kandidátom) vždy hodí.

Iaromír Novák