MINISTER SPRAVODLIVOSTI D. LIPŠIC SPRAVODLIVÝ?

Ako ľahko sa dá médiami ovplyvniť verejná mienka, o tom svedčí aj relatívne čerstvý prípad JUDr. Ľudmily Hatalovej, ktorá má na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie. Ako som včera avizoval v článku z titulnej strany Víťazstvo pravdy až po smrti?, tak som sa stretol s touto sudkyňou. Aj preto, že taký ministerský verdikt a tak veľmi medializovaný je aj v našich pomeroch skôr výnimkou ako bežnou praxou. O tom, aké máme pomery (aj) v našej justícii a na jej konkrétnom pracovisku, je výňatok z rozhovoru s pracovne a ľudsky deklasovanou sudkyňou JUDr. Ľ. Hatalovou.

Hd: Minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic vám 6. augusta dočasne pozastavil výkon sudcovskej funkcie. Jeho rozhodnutie ste si prevzali začiatkom septembra po návrate z dovolenky. Podľa tlačovej agentúry, ale aj iných médií, dôvodom rozhodnutia bolo „nekonanie“ v trestných veciach bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. Máme informáciu, že v rozhodnutí sú uvedené iné dôvody...

JUDr. Ľ. Hatalová: Počas mojej riadnej dovolenky 21. augusta prišla za mnou pracovníčka z nášho súdu s listom na doručenku. Vravela, že je to dokument z krajského súdu, ale na obálke bola pečiatka OS Bratislava III. Predpokladala som, že ide o písomnosť od predsedu okresného súdu, a tak som list neprevzala, keďže som bola na dovolenke. List som prevzala až 10. septembra. Krátko na to televízne a rozhlasové stanice a väčšina denníkov oznamovali, že mi je dočasne pozastavená sudcovská funkcia, lebo som nekonala vo veciach, v ktorých figuruje bývalý riaditeľ SIS I. Lexa, ale aj ďalší bývalý funkcionár tajnej služby. Predmetný list nebol ani z krajského súdu, ani od predsedu okresného súdu, ale ministerský. Jedným z dvoch dôvodov dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudkyne ministrom je osemdňová absencia, ktorá je vskutku absurditou, a potom nezaloženie prokurátorskej sťažnosti do jedného zo spisov, čo sa mi mohlo stať.

Hd: Hľadal som vás telefonicky niekoľko dní na vašom pracovisku, lež márne. Čo vôbec robíte?

JUDr. Ľ. Hatalová: Rozmýšľam o tom, ako sa s touto situáciou vyrovnať. Je viac ako ťažká. Nie preto, že by som nedokázala prijať sankciu, ale preto, lebo rozhodnutie je v rozpore s príslušným zákonom. Ani „prekutranie“ mojej kancelárie v neprítomnosti azda nepotrebuje komentár. Faktom je, že som poslala v máji list - žiadosť o prijatie priamo ministrovi spravodlivosti, keďže som bola zákonnou sudkyňou od 2001. roku v štyroch trestných veciach bývalých činiteľov Slovenskej informačnej služby a pod najrôznejšími tlakmi. Najprv som však chcela práve o tejto pozícii hovoriť s predsedom nášho okresného súdu, ale ten bol dlhé týždne na stáži a neprejavil záujem o riešenie vecí. Je fakt, že minister spravodlivosti D. Lipšic na moju žiadosť ani neodpovedal, čo je tiež štýl. A potom, musím rozmýšľať aj o tom, ako budem žiť z 30 percent môjho platu, keďže nemám iné finančné zdroje. Čosi som urobila pre svoje zdravie a dozvedela sa, že nie je práve najlepšie, ale to bude kvôli stresu. Najviac ma mrzí, že útok proti mojej osobe sa dotkol aj mojich detí. Musím nabrať sily, aby som mohla bojovať za očistenie svojho mena.

Hd: Útok proti vašej osobe...?

JUDr. Ľ. Hatalová: Začal sa už dávnejšie. Bola som podpredsedníčkou okresného súdu pre trestné veci. O túto funkciu som prišla, ale z justície som na prekvapenie mnohých neodišla. Ďalej som sa realizovala ako predsedníčka senátu trestného úseku. Nikdy som netúžila po inej práci a už vôbec nie po byrokratickej.

Hd: Ak si zoberiem príslušný zákon, ktorého § 22 hovorí o dočasnom pozastavení výkonu sudcovskej funkcie, tak to vyzerá, že buď ste spáchali trestný čin, alebo ste v disciplinárnom konaní, ktoré môže skončiť vaším odvolaním zo sudcovskej funkcie, ale na to treba súhlas parlamentu...

JUDr. Ľ. Hatalová: Vrátim sa ešte k tomu, o čom ste hovorili v prvej-druhej otázke. Médiá tvrdili, že minister rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu sudcovskej funkcie pre nekonanie v trestných veciach bývalých činiteľov Slovenskej informačnej služby, osobitne jej exriaditeľa I. Lexu. Bol to bluf, ale nevylučujem ani to, že išlo o kampaň s cieľom dezinformovať verejnosť. Nie je pravdou, že by som nekonala. Inou vecou je, že sa niekomu asi nepozdávalo vrátenie vecí prokuratúre na došetrenie a v jednom prípade vyvolával nevôľu môj názor a presvedčenie, že v záujme dopátrania sa pravdy treba predvolať ako svedka jedného z vysokých cirkevných hodnostárov. Nie je mi známe, že by som bola trestne stíhaná a bola v disciplinárnom konaní(!).

Hd: Boli ste vystavená do ofsajdu. Akoby odvážnym rozhodnutím ministra. Navonok, pre verejnosť za to nekonanie... a oficiálne za veci, z ktorých jednu vylučujete. Vy, zákonná sudkyňa v štyroch trestných veciach, v ktorých bol a je protagonistom bývalý riaditeľ SIS I. Lexa...

JUDr. Ľ. Hatalová: Zdôrazňujem, že som vo veciach konala. Ten, kto mi prípady pridelil, vedel, že sú viac ako náročné a zo všetkých stránok. Vedel aj to, že pracujem na ďalších prípadoch. Upozorňovala som na to zodpovedných, že štyri takéto prípady sú pre jedného sudcu neúnosné. V jednom bolo osem obžalovaných, v ďalšom o jedného viac atď. Podnety z mojej strany boli zbytočné, ale po mojom vystavení do ofsajdu, ako ste moju pozíciu vyhodnotili, sa stalo niečo takmer neuveriteľné. Tie štyri prípady sa predsa len dostali k štyrom sudcom.

Hd: Dalo by sa povedať, že ste sa takto pripravili o večnú slávu a tiež o mimoriadnu pozornosť domácich aj zahraničných médií. Mohli ste skončiť prípady, ktoré sú traumou pre všetkých zainteresovaných.

JUDr. Ľ. Hatalová: Nemohla som tak urobiť, lebo som viazaná sudcovským sľubom.

Hd: Nemali ste časové sklzy, problémy s rozvrhom práce...?

JUDr. Ľ. Hatalová: Jediným problémom bola nečinnosť predsedu okresného súdu, keďže nereagoval na moje písomné podnety. A k tomu „vyrobenie“ osemdňovej absencie... Ja som nad takou drzosťou, ale mám čo robiť, aby som to všetko (jej dôsledky hoc aj sú dočasné) zvládla po tridsiatich dvoch rokoch v justícii. Vždy som chcela byť človekom - neúplatným sudcom, ktorý ide len za pravdou. Nielen v zahraničných filmoch s justičnou tematikou je to zložité, ale aj na nejednom našom súde. Je to aj dramatické, pretože ide o konkrétne ľudské osudy, a vy ich máte takpovediac v rukách. Rozhodovať podľa najlepšieho vedomia a svedomia, to áno, ale predovšetkým podľa zákonov a rešpektujúc, obrazne povedané, na tých stojeden percent tak práva obžalovaných, ako aj žalujúcich.

Hd: Ministrovi D. Lipšicovi ste odkázali prostredníctvom médií, že človek, ktorý nemal oblečený talár, by nemal hovoriť o odvahe...

JUDr. Ľ. Hatalová: Bola to príliš spontánna reakcia. Avšak mne odvaha nikdy nechýbala, ale čo s takou odvážnosťou, keď som napríklad nedokázala vybojovať ani len rovnaké zaťaženie našich sudcov a pridelenie spomínaných štyroch prípadov viacerým sudcom. Minister spravodlivosti rozhodol, a, žiaľ, nemal potrebu počuť moju pravdu, o čo som ho písomne v máji tohto roka požiadala.

***

Taká je pravda JUDr. Ľ. Hatalovej, ktorej minister spravodlivosti dočasne pozastavil výkon sudcovskej funkcie. Bolo by načim, aby jej oznámil, kedy sa takpovediac dopustila 8-dňovej absencie. Jej nadriadený tak podľa všetkého neurobil. Azda by si mohol nájsť čas aj na jej prijatie a overiť si po druhý raz, že bol ozajstne spravodlivým ministrom spravodlivosti. Mohol by vrchovato prispieť k tomu, aby sa vyjasnilo v tejto veci, lebo je v nej viac ako dosť akoby schválností či priam rébusov a priestoru na nie veľmi príjemné závery.

Peter Kasalovský