Len voda na mlyn chaosu

Komentuje Vladimír Turanský

Zmena komorového systému, do ktorého sa pustila vláda tým, že prevažná väčšina týchto profesijných a prierezových odborných inštitúcií by nemala už existovať zo zákona, ale len ako občianske združenia, prináša viaceré riziká. Kabinet si ich musí byť vedomý, lebo dôsledkom by bolo obmedzenie vplyvu stavovských organizácií na ekonomiku a úlohy, ktoré v súčasnosti komory zabezpečujú. Podnikatelia bližšie neosvetlili svoje tvrdenie, že po takýchto zmenách by došlo k vážnym sporom. Je však jasné, čo by nastalo. Vo viacerých odvetviach by ambicióznosťou jednotlivcov povznikali rôzne združenia. Každá skupina by obhajovala svoje parciálne záujmy. Funkcionári a organizácie by boli ešte viac rozhádaní, roztrieštení a prehĺbila by sa tak ich nejednotnosť. Na tom akoby niekomu záležalo. Vláda by následne mohla konštatovať, že podnikatelia nemajú svojho reprezentatívneho zástupcu a že vlastne nemá s kým rokovať. To by nastalo v mene boja proti tzv. korporativizmu, ktorý vláda deklaruje vo svojom programe. Ten však hovorí o tom, že v rámci jeho potlačenia chce zrušiť povinné členstvo v komorách. Z toho teda vyplýva, že krok, ktorý urobil nedávno kabinet pri schvaľovaní zásad činnosti komôr, ide podstatne ďalej, ako je uvedené v spomínanom dokumente. Dá sa povedať, že rozhodnutie ministrov je tak v rozpore s programom vlády.

Ak nazrieme do slovníka, tak korporativizmus sa viaže vo svojej prvej etape na taliansky fašizmus. Z tohto pohľadu je „vo väzbe na Slovensko dosť odvážne tvrdenie, že ideme útočiť na niečo, čo má nejakú väzbu na vznik fašistického režimu v Taliansku“, hovorí jeden z predstaviteľov podnikateľského stavu. Všetky komory sú u nás neutrálne voči štátnemu rozpočtu, nežiadajú od štátu príspevky. Naopak, prostredníctvom svojich aktivít vytvárajú zdroje, ktorými plnia verejno-právne funkcie. Je zaujímavé, že si to pri hlasovaní vo vláde nevšimlo inokedy šporovlivé ministerstvo financií. Ak by sa systém komôr mal zmeniť aj za cenu zvýšených štátnych nákladov, ostáva nezodpovedanou otázkou, čo je také dôležité, že k tomu vláda pristúpila. Nepostupuje sa tak preto, aby štát zvýšil svoj vplyv na hospodárstvo? Alebo sa chce takto, cez legálne legislatívne postupy, zbaviť niektorých nepohodlných osôb, ktoré otvorene hovoria, čo si myslia? Vláda by si následne mohla vytvoriť podnikateľské štruktúry s novými osobami, ktoré by chodili v predklone.