Otvorený list ministrovi zdravotníctva

V dôsledku protichodných výkladov novely č. 138/2003 zákona č. 273/1994 Z. z. dochádza v dennej praxi lekárov v ambulanciách aj nemocniciach k mnohým nedorozumeniam a problémovým situáciám. Všetky sa odrážajú na pacientovi. Záleží nám na kvalitnom riešení situácií súvisiacich s reformnými opatreniami tak, aby na ne nedoplácal ani pacient svojim zdravím (všetci sme potenciálni pacienti), avšak ani lekár. Preto žiadame, aby ste zaujali rozhodujúce stanovisko k nasledujúcim otázkam týkajúcim sa vami riadeného rezortu, ktoré je nutné vyriešiť podľa princípov právneho a demokratického štátu.

Stav, ktorý si vyžaduje nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť, nebol doposiaľ nikde vo svete definovaný bez vyšetrenia, pretože len po vyšetrení je ho možné dokázať. Definícia, ktorá je uvedená v §10 z. č. 277/1994 Zákona o zdravotnej starostlivosti: „..., kto sa nachádza v stave vážneho

ohrozenia života,

v stave s príznakmi vážnej poruchy zdravia, v šoku alebo v bezvedomí alebo v stave vylučujúcom vyžiadať si jeho súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti...“, je pravdepodobne nedopatrením formulovaná úradníkom, ktorý očividne nemá s medicínou nič spoločné. Pacienti v život ohrozujúcom stave majú často len mierne nešpecifické príznaky a niekedy rozhoduje iba subjektívny pocit pacienta. Problém nerieši ani zoznam výkonov akútnej starostlivosti, pretože rovnaký výkon môže byť raz urgentný a inokedy plánovaný, čo záleží od aktuálneho stavu pacienta. Podľa § 38 novely č.138/2003 zákona č. 273/1994 Z. z. sa zdravotným poisťovniam stanovilo, aby neprekročili rozpočet schválený NR SR. V opačnom prípade by porušili zákon. Do toho istého paragrafu sa dostali

limity na úhradu

zdravotnej starostlivosti, ako aj limity na lieky pre lekárov. Vzhľadom na nedostatočné financie, ktoré náš štát poskytuje na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, sú tieto limity taktiež nedostatočné (v Európe porovnateľné len s Albánskom). Právna zodpovednosť za dôsledky z nedostatku financií tak ostala na zdravotníkoch a zdravotných poisťovniach.

Zdravotné poisťovne v snahe dodržať nízky rozpočet, ktorý im bol schválený, teda dodržať zákon, protizákonne odmietajú uhradiť akútnu zdravotnú starostlivosť nad limit (taktiež § 38 ods. 2). Žiadame, aby ste sa vyjadrili k nasledujúcim otázkam:

1. Kto nesie zodpovednosť za neošetreného nadlimitného pacienta?

2. Kto bude financovať zdravotnú starostlivosť za pacienta nad limit?

Ak chcú lekári dodržať ústavou garantované práva občana na zdravotnú starostlivosť vrátane liečby na úrovni doby, musia prekračovať limity na lieky, ktoré v porovnaní s minuloročnými celoslovenskými priemermi tvoria iba menšiu časť. V tom prípade však porušujú ustanovenia dodatkov zmlúv, ktoré sú z právneho hľadiska záväzné, a to aj keby neobsahovali sankčné opatrenia zo strany poisťovne. Ak limity, naopak, dodržia,

oberajú pacienta

o jeho práva. Do zjavného protikladu sa tak dostávajú dva zákony a riešenie tohto rozporu sa celkom vymyká možnostiam lekára. Dodržanie obidvoch zákonov súčasne nie je možné, preto uzákonenie limitov bez predchádzajúcej zmeny ústavy a príslušných zákonov alebo bez definovania druhov poistenia kvalifikujeme ako snahu o zbavenie sa politickej zodpovednosti cez jej konverziu na právnu zodpovednosť lekára. Zmena poradia týchto základných krokov reformy potenciálne spôsobí nenapraviteľné škody na zdraví občanov SR, na vzťahu občana k zdravotníctvu, ale spochybňuje aj reformu samotnú. Ako minister zdravotníctva SR ste zodpovedný za podmienky, za akých sa bude v SR poskytovať zdravotná starostlivosť. Naša otázka je:

3. Akým spôsobom majú byť poskytnuté lieky pacientovi po vyčerpaní limitu na lieky, ktoré má pacient ústavné právo dostať bezplatne?

Privátne ambulancie sú jediný zdravotnícky segment, ktorý doteraz netvoril dlhy, preto v súvislosti s informáciami, ktoré sú dostupné v dennej tlači, o plánovaných majetkovoprávnych transformáciách v zdravotníckom sektore, máme podozrenie, že táto situácia je manipulovaná účelovo a jej cieľom je vyprodukovať zadlženie súkromných ambulancií, aby voči nim mohli byť uplatnené pohľadávky zo strany súkromných akciových spoločnosti, ktoré sa stanú novými majiteľmi zdravotných poisťovní (alebo jednej, takmer monopolnej zdravotnej poisťovne). Nebránime sa konkurencii a nebránime sa ani zániku neefektívnych ambulancií, ale odmietame zánik zdravo fungujúcich zariadení v dôsledku administratívnej manipulácie, ktorej cieľom je reprivatizácia už privátnych zariadení.

Naše otázky v tejto súvislosti sú:

4. Kto zaručí lekárovi, že po transformácii zdravotných poisťovní na súkromné akciové spoločnosti nebudú od neho zo strany nového majiteľa vymáhané finančné prostriedky, ktoré presiahnu zmluvne vynútený limit na lieky?

Opakovane sme verejne upozorňovali na to, že pokles financií na lieky pod určitú kritickú hodnotu v závislosti od diagnózy povedie k stavu ohrozenia bezpečnosti občana! Opakovane sme upozornili aj na to, že veľká väčšina pacientov, najmä v dôchodkovom veku, nie je schopná finančne

uniesť náklady

vo výške rozdielu medzi stanoveným limitom a reálnymi nákladmi na adekvátnu liečbu. Občania SR, najmä však časť populácie, ktorá je dnes v dôchodkovom veku, nebola počas svojho zárobkovo aktívneho života vedená k tomu, aby si vytvorila rezervu na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Naopak, relatívne nízka životná úroveň obyvateľstva (najmä skupín s vyšším vzdelaním) mala byť kompenzovaná práve bezplatnou zdravotnou starostlivosťou v dôchodkovom veku. Ak má reforma slúžiť občanovi, ako ste to deklarovali vo svojom volebnom programe, potom nie je možné uskutočniť ju inak, len na základe dohody s občanom, za priamej účasti a kontroly odborníkov, čo napĺňa pojem konsenzus, ktorého potrebu ste jasne deklarovali. Naša otázka znie:

5. Na základe ktorej dohody s občanom došlo k stanoveniu dnešných limitov na lieky a k práve prebiehajúcej redukcii Liečebného poriadku?

6. Prečo privátni špecialisti z jednotlivých odborov neboli prizvaní k prácam na úprave Liečebného poriadku?

Vaše skoré vyjadrenie očakávajú všetci lekári i pacienti

MUDr. Andrej Janco

prezident SLÚŠ