Problém dostal len odklad

Les nakoniec mesto Košice predsa len budú musieť predať

Primátor Košíc Zdenko Trebuľa začiatkom druhej septembrovej dekády v košickej pobočke Prvej komunálnej banky (PKB) podpísal zmluvu o strednodobom syndikovanom úvere medzi Mestom Košice a konzorciom bánk v celkovom objeme 351 mil. Sk. Spolu s aranžérom úveru, PKB Žilina, sa na ňom podieľajú štyri banky: samotná PKB sumou 176 mil. Sk, Tatrabanka 75 mil. Sk, OTP banka 65 mil. Sk a VÚB 35 mil. Sk. Do konzorcia bánk pribudol nový člen, OTP banka. VÚB po začiatočnom odstúpení prehodnotila svoje rozhodnutie a pripojila sa k bankám, ktoré mestu poskytli úver. O možnosť financovať mesto prejavili záujem aj niektoré iné finančné ustanovizne, ich záujem však prišiel neskôr. Samotné poskytnutie úveru Košiciam svedčí o tom, že

kredibilita mesta

sa postupne stabilizuje a zvyšuje, stáva sa zaujímavým partnerom, čo je dobré znamenie pre potenciálnych investorov, ktorí majú záujem vstúpiť na teritórium Košíc a podnikať tam, hoci dosiaľ váhali. Ďalšou priaznivou správou je možnosť umorenia komunálnych obligácií 15 mesiacov pred pôvodným termínom, čo v podstate završuje proces reštrukturalizácie dlhovej služby. Účelom prijatia strednodobého úveru je teda splatenie komunálnych obligácií mesta emitovaných ešte v decembri 1999 so splatnosťou v roku 2004, jeho prijatím sa znižujú úrokové náklady, ktoré mesto muselo vyplácať ich držiteľom približne o 50 %, čo vo finančnom vyjadrení znamená mesačnú úsporu 2,3 mil. Sk. Úroková sadzba úveru je na úrovni trojmesačný BRIBOR + 2,3 %. Ostatné podmienky sú štandardné a zaväzujú mesto na urýchlené splatenie. Súčasne vytvárajú priestor na akceptovanie pripomienok a návrhov poslancov mestského zastupiteľstva, hlavne v oblasti environmentálnych projektov. Doterajšie záväzky vyplývajúce z cenných papierov si mesto plnilo vo forme vyplatených výnosov. Pripravovaným splatením komunálnych obligácií dáva mesto

kladný signál

a garantuje aj vyplatenie istiny všetkým držiteľom komunálnych obligácií. To je pozitívna časť správy. Menej lichotivou je však to, že podpísaný strednodobý úver znamená pre mesto záväzok, ktorý je splatný v decembri 2004 a chce ho splatiť hlavne zo speňaženia lesného majetku deklarovanou formou verejnej súťaže, čiže dlhodobým prenájmom alebo vytvorením akciovej spoločnosti. O tejto eventualite sa však hovorí už dlhý čas, možno aj niekoľko rokov a nie a nie k nej dospieť. Najmä po komunálnych voľbách, keď pri súčasnom zložení mestského parlamentu opraty drží v rukách pravicová koalícia, a tá dosiaľ o predaji časti lesného majetku, čo by bolo vari jediným relevantným a zároveň rýchlym východiskom z ťažkostí, nechce(la zatiaľ) ani počuť. Preto verejnú obchodnú súťaž na speňaženie lesného majetku vypíše mesto koncom októbra 2003. Ďalšie možnosti vidí v speňažovaní ostatného majetku, v predaji neefektívnych majetkových účastí (Kovoslužba a pod.) a v predaji okrajových častí lesa na ekologickú výstavbu. Lenže predstavy sú jedna vec a realita druhá, ktorá veľmi nenasvedčuje tomu, aby sa dala z ostatného (ešte nepredaného) majetku tak ľahko poskladať požadovaná suma na zníženie úverovej zaťaženosti Košíc na hranicu 1,2 mld. Sk. Tú požaduje banka na potvrdenie správnosti projektu reštrukturalizácie dlhovej služby. Mesto síce s bankami dohodlo možnosť predčasného splatenia úveru v závislosti od priebehu speňažovania aktív mesta, z reálnejšej strany

pohľadu na vec

však bude skôr rado, ak peniaze získa na dohodnutý termín v priebehu budúceho roka. Keby však už bolo po speňažení aspoň časti lesov, tento problém by už neexistoval. Nič iné teda neostáva než čakať, no zázraky sa v dnešných časoch málokedy stávajú a kiež by nebola pravda to, že Košice napokon k takému nechcenému speňaženiu lesov budú musieť napokon pristúpiť.

Ladislav Kulik