Každodenný zápas o prežitie

Často musia suplovať povinnosti štátu, a k tomu ešte bez financií

Obec Bučany leží medzi Trnavou a Hlohovcom na sprašových pôdach, ktoré sú pri dostatku vlahy veľmi úrodné. Chotár má 1650 hektárov, v obci žije 2110 obyvateľov. Bučany sa prvýkrát spomínajú v písomnej správe z roku 1258, rozsiahle archeologické nálezy však potvrdzujú skoršie, neolitické osídlenie, známa je šesťtisíc rokov stará 6,5 cm Bučianska Venuša, ktorej zväčšený model je umiestnený na diaľničnom odpočívadle. Nálezy z doby bronzovej a železnej predstavujú najväčšie kostrové pohrebisko v strednej Európe, v lokalite Vinohrady odkryli pohrebisko

z 10. storočia

s najkompletnejšími dokladmi o Slovanoch na území Slovenska. Dominantou obce je gotický kostol z roku 1410, nachádza sa tu aj pomerne zničený neskorobarokový kaštieľ grófa Pongrácza z roku 1770 a Ocskayovský, pôvodne renesančný kaštieľ z roku 1662, ktorý dnes plní obytnú funkciu tak ako empírová kúria s parčíkom z roku 1845. Najväčším úspechom Bučian v uplynulom období bolo dobudovanie celoobecného vodovodu v hodnote takmer 19 mil. Sk, ukončená je aj plynofikácia, ktorá stála 10 mil. Sk. V obci pribudli vlani k Vianociam dva nové 9-bytové domy, ktorých výstavba v priebehu necelého roka stála aj s infraštruktúrou do 18,5 mil. Sk. Domy sa budovali podľa kľúča 50:50. Pribudla aj nová ulica s dvadsiatkou rodinných domov, kde bolo potrebné vybudovať kompletnú infraštruktúru nákladom 4,5 mil. Sk, no v obci stále evidujú do päťdesiat žiadateľov o pridelenie bytu. Nízka, asi 11-percentná nezamestnanosť je vďaka možnostiam zamestnania sa v desať kilometrov vzdialenej Trnave, Piešťanoch i v Hlohovci. Šebestian Lančarič pôsobí vo funkcii starostu druhé volebné obdobie. „Naším hlavným úsilím v súčasnosti je budovanie kanalizácie a spoločného kanalizačného zberača, napojeného na trnavskú čistiareň odpadových vôd. Ten bol ukončený v roku 2002. Obec si

zobrala úver

6,3 mil. Sk tak, že sa postupne napájali na zberač jednotlivé domácnosti, išlo o 220 domácností. Kompenzácie za plyn vo výške 8,4 mil. Sk sme použili na pokračovanie budovania kanalizácie hlavnej ulice v dĺžke 530 metrov nákladom 4 mil. Sk. Po ukončení budú odkanalizované tri kilometre s možnosťou pripojenia 260 domácností. Do projektu je zapojených 11 obcí, pričom každá z nich znášala náklady podľa počtu obyvateľov. Na Bučany pripadá z celého balíka 13,5 %.“ Druhou najväčšou položkou z rozpočtu, ktorý sa pohybuje na úrovni 6 až 7 mil. Sk, je likvidácia komunálneho odpadu, kde obec ročne platí až 600-tisíc Sk, polovica zo sumy sa vyberie od občanov. Športu venujú 150-tisíc Sk, raz toľko vyčleňujú na kultúru. Už 40-ročný kultúrny dom, v ktorom sídli aj obecný úrad, vyžaduje postupnú renováciu, takže každý rok na údržbu vkladajú 100-tisíc Sk. Jeden rok opravili strechu a v tomto roku je na programe vymaľovanie sály a výmena svetiel, na rok príde na rad fasáda. Je to však objekt, ktorého aktívne využitie môžu závidieť v hociktorej obci, kde podobné stánky stavali v akciách „Z“ a dnes chátrajú. Ten v Bučanoch žije čulým životom. Nachádza sa v ňom dokonca aj jedno z mála funkčných kín Sľub, ktoré nezaniklo. Obec má 12 kilometrov miestnych komunikácií, o ktoré sa tiež treba starať. Podľa slov starostu „s odretými ušami“ prežijú tento rok školské zariadenia - 80-miestna trojtriedna materská škola a základná škola s 250 deťmi, ktoré boli k novému školskému roku z úsporných dôvodov zlúčené. V tomto roku začali pre nevyhovujúce podmienky s rekonštrukciou telocvične a nadstavbou budovy školy, čím by mali vzniknúť

tri učebne,

špeciálna počítačová miestnosť a sociálne zariadenia nákladom 18,5 mil. Sk, ktoré pridelilo ministerstvo financií. Stavba pokračuje, na obecný rozpočet však z ministerstva zo sľúbených peňazí prišli len tri milióny. A tak ak sa neosadia do zimy okná, objekt školy ostane na zimu nefunkčný a škola zavretá.“ Mladí ľudia stavajú, je predpoklad, že naše školstvo nebude stagnovať. Tento rok sa v obci narodilo jedenásť detí, a to sme prvýkrát v prvom polroku nemali žiadnu svadbu. Našťastie začiatkom septembra sme sa konečne dočkali hneď štyroch.“ Starosta verí, že tritisíc bytov, ktoré budú Francúzi v rámci 20-kilometrového okruhu od Trnavy potrebovať, ovplyvní aj výstavbu v Bučanoch, ktoré by v zmysle územného plánu výhľadovo po vyrovnaní majetkových vzťahov s vlastníkmi mohli poskytnúť 300 pozemkov. Schváliť územný plán sa obci podarilo vďaka finančnej podpore z fondu Obnovy dediny. Málokto vie, že Bučany sú jednou z mála obcí na Slovensku, pri ktorých sa ťaží zemný plyn. S ťažbou sa začalo v roku 1969 po geologických prieskumných vrtoch z hĺbky 970 metrov. Bučianske ťažiarske stredisko je dnes súčasťou Nafty Gbely. Starosta Šebestian Lančarič je optimista i napriek každodennému boji o prežitie. „Nemohol som si dlho zvyknúť na to, že už nie som pánom svojho času. Denne mením program

aj desaťkrát,

som ľuďom k dispozícii 24 hodín. Mnohí si mýlia demokraciu, myslia si, že môžu robiť čo chcú, nemajú k našej práci úctu. Ďalším problémom je chaos v presune kompetencií, v chode financií. Často musíme suplovať povinnosti štátu, nik sa nás však nepýta, odkiaľ peniaze, ktoré chýbajú im, máme zobrať my. Napríklad stavebný úrad nás stojí deväťtisíc korún mesačne, ročne nám delimitujú 28-tisíc korún. Skrátka, starostovská funkcia je nevďačná. Je to prvý občan, sledovaný na každom kroku, ,dobrý‘ na kritiku, málokto si však uvedomuje, že naše možnosti sú obmedzené a často aj ten najlepší úmysel zlyhá nie našou vinou. Našou bolesťou ostávajú neupravené ulice a chodníky po rozkopávkach z inžinierskych sietí. Vedel by som si Bučany predstaviť upravené, opravené a vysadené zeleňou. Všetko je to však o peniazoch.“

Zora Petrášová