Oceány nechránime

Nedostatok financií, rastúca turistika, projekty na zriaďovanie nových chránených území, ochrana životného prostredia - to sú v súčasnosti najčastejšie témy vedeckých pozorovaní. Na Zemi je síce rekordných 100 000 chránených oblastí, ale vedci varujú, že sa nedarí účinne chrániť oceány. Medzinárodný zväz pre ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) vo svojich štúdiách upozorňuje na význam chránených území v širšom ekonomickom a sociálnom kontexte 21. storočia. Nedávno viac ako 2500 vedcov, odborníkov a aktivistov zo 170 krajín v Durbane diskutovalo o stratégii ochrany prírody. Z materiálu britských vedcov napríklad vyplynulo, že na udržanie chránených oblastí je ročne na svete potrebných 9,5 miliardy dolárov, ale vydáva sa iba sedem miliárd. Najzložitejšia je situácia v rozvojovom svete, kde sa nachádza najviac druhov chránenej zveri. V západnej Afrike, ktorá kedysi oplývala slonmi, nosorožcami a opicami, dnes tieto druhy chýbajú. Ak majú byť chránené územia udržané aspoň v doterajšom rozsahu, bude na to v najbližších desiatich rokoch potrebných 23 miliárd dolárov. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zverejnil, ako môžu zadlžené rozvojové štáty zmazávať dlh výmenou za ekologické projekty. Ešte v tomto roku dostane túto príležitosť Madagaskar.

WWF ako mimovládna organizácia zoženie za dlžníka časť peňazí a zaplatí v dolároch s podmienkou, že vláda daného štátu musí ekvivalent sumy v miestnej mene venovať na ochranu prírody. Pre dlhujúce štáty je to výhodné, pretože im odpadne starosť získať na splátku dlhu valuty. WWF tento spôsob oddlžovania chudobných štátov používa od roku 1989 a vyjednal už 16 výmenných platieb za 84 miliónov dolárov. Zo štúdie Programu OSN pre ochranu životného prostredia (UNEP) vyplynulo, že sa na decimácii vzácnych druhov v prírode podieľajú v značnej miere aj turisti. V rokoch 1990 až 2000 sa o 100 percent zvýšil záujem o cesty do prírodných rezervácií vrátane tropických oblastí Ánd alebo pralesov v západnej Afrike.