Liga majstrov zatiaľ iba vzorom

Futbalové talenty sa strácajú pre nedostatok kvalitných trénerov a ihrísk

Zástupcovia Európskej futbalovej únie (UEFA) a Slovenského futbalového zväzu (SFZ) podpísali v nedávnych dňoch konvenciu, ktorá umožňuje slovenským trénerom získať najvyššiu odbornú licenciu. Šéf Trénersko-metodickej komisie SFZ Jozef Vengloš a uznávaný odborník aj vo svetovom futbale veľmi pozitívne hodnotil tento krok. „Týmto aktom sme sa posunuli medzi futbalovo vyspelé európske krajiny. Všeobecne uznávanú tézu, že vzdelanie je základ, sa snažíme potvrdiť praktickými krokmi a ak chcú slovenskí tréneri v otvorenej konkurencii EÚ obstáť, musia vo vzdelávaní napredovať. Teraz na to majú lepšie podmienky. Zväz aj týmto spôsobom chce zvýšiť vedomostnú úroveň trénerov a v konečnom dôsledku aj celého slovenského futbalu. Šancu dostanú viacerí tréneri, a keďže je z ich radov záujem pomerne veľký, verím, že sa nám podarí vybrať tých najlepších. Je možno vhodné pripomenúť, že v teoretických vedomostiach naši ľudia nezaostávajú za Európou, avšak potrebujeme ich vedomostný potenciál pretaviť do futbalovej praxe, na klubovej a hlavne reprezentačnej úrovni,“ skonštatoval Jozef Vengloš k problematike spoločného dokumentu UEFA a SFZ.

Vedomosti trénerov získané štúdiom na Fakulte telesnej výchovy a športu majú podľa J. Vengloša slušnú úroveň kvality. Problémom je zrejme overovanie si a v konečnom dôsledku uplatňovanie teórie v praxi. Dá sa to ľahko dokumentovať na výsledkoch reprezentačných výberov od mládežníckej úrovne až po A-tím. V slovenskom futbale platí, že vieme zo širokej základne mladých futbalistov v žiackych a dorasteneckých družstvách vyťažiť výsledky na slušnej európskej úrovni. Máme talentovaných chlapcov, nevieme však udržať tento trend pri prechode hráčov do seniorských tímov. Kde sa strácajú talenty? Môže byť úsilie SFZ v skvalitnení trénerského vzdelávania krokom k zlepšeniu výchovy futbalistov?

„Ak tvrdíme, že máme dostatočne vzdelaných trénerov, to ešte samo osebe neznamená, že sú podmienky na dosahovanie špičkových výsledkov,“ tvrdí J. Vengloš a pokračuje: „Musíme vytvoriť priestor na systematické uplatňovanie teoretických vedomostí trénerov v praxi. Myslím tým, pochopiteľne, tak otázky organizácie tréningov, ako aj ich materiálno-technického zabezpečenia a organizácie celej práce okolo futbalu. Nie je predsa možné pracovať tak, že štyri družstvá trénujú na jedinom ihrisku. Logicky dostáva prednosť áčko a mládež sa musí uspokojiť s tým, čo v harmonograme využitia zelenej plochy ihriska zostane.“ J. Vengloš v tejto problematike netriafa neadresne. Poznatky ukazujú, že naznačené problémy existujú prekvapujúco aj v renomovaných kluboch. Zástupcovia útvaru mládeže SFZ počas júlovej kontroly v kluboch zistili, že mládež trénuje na nekvalitných tréningových plochách v kluboch Slovan Bratislava, Spartak Trnava, AS Trenčín, Matador Púchov, Baník Prievidza, Slovan Levice, Rimavská Sobota, HFC Humenné. Naopak, komisia skonštatovala, že v niektorých kluboch vnímanie a podpora mládežníckeho futbalu je veľmi dobrá - ide o Inter Bratislava, FC Nitra, ZŤS Dubnica, MŠK Žilina, SCP Ružomberok, a Tatran Prešov. Patria sem aj kluby Bardejov a Stropkov, hoci ich ekonomické podmienky sú nedostatočné. Zrejme aj zásluhou týchto klubov, ich snahe vytrvať práci s mládežou, je schopný vôbec existovať náš futbal. Je asi dôležité rozdeliť futbal na klubový a reprezentačný.

„Na medzinárodnej scéne si v mládežníckych kategóriách vedieme dobre, dokonca sme v sumárnom rebríčku dlhodobejšieho hodnotenia výsledkov na vynikajúcom 8. mieste v Európe. To znamená, že talentovaných hráčov máme podobných ako najvýznamnejšie európske krajiny. Napokon, v tíme do 20 rokov sa chystáme na svetový šampionát. Ak chceme pozdvihnúť túto hru na vyššiu úroveň, musíme sa naozaj zamyslieť nad obsahom a intenzitou tréningového procesu, čo súvisí s pripravenosťou trénerskej obce, ale paralelne s tým aj s intenzitou súťaženia ligových zápasov v domácej národnej súťaži,“ konštatuje J Vengloš. To však už hovoríme o vrcholovom profesionálnom futbale, do hry vstupuje aj otázka prístupov hráčov k povinnostiam, ochota chcieť vydať zo seba všetko už v príprave. Súčasne aj presvedčenie futbalistu, že má povinnosť hrať tak, aby zaujal i pobavil diváka v hľadisku v takom rozmere, ako je to napríklad u špičkových futbalistov typu Ronalda a ďalších hviezd. To sú faktory, v ktorých náš futbal silno zaostáva za poprednými krajinami nášho kontinentu. „Je to otázka cieľa,“ pripomína J. Vengloš. „Ak budeme vnímať futbal optikou zápasov Ligy majstrov, spomeňme napríklad zápasy Real Madrid - Olympique Marseille či Arsenal Londýn - Inter Miláno, musíme reálne priznať, že toto nie je náš cieľ, bola by to utópia. Všetky tieto kluby sú vyšperkované špičkovými hráčmi z celého sveta. My sa k tomu môžeme iba približovať, z času na čas dosiahnuť i významnejší pokrok a víťazstvá, no nemôžeme trvalo udržať krok s týmito nadnárodnými celkami. Čo však je možné dosiahnuť až na takmer úrovni špičkových mužstiev, je nasadenie do hry.“

Martin Sládek