Hospodársky denník
USD35,935 Sk
EUR41,287 Sk
CHF26,627 Sk
CZK1,295 Sk
  Piatok  26.Septembra 2003

PRIORITOU JE BEZPEČNOSŤ JADROVÝCH ELEKTRÁRNÍ

Jadrové elektrárne v SR predstavujú významný zdroj na výrobu elektrickej energie. Tento fakt potvrdzujú aj čísla štatistík, z ktorých jasne vyplýva, že napríklad za prvých osem mesiacov vyrobili Slovenské elektrárne (SE), ako dominantný výrobca elektriny na Slovensku, viac ako polovicu z celkového množstva vyrobenej elektriny práve v jadrových elektrárňach. V porovnaní s nákladmi v tepelných elektrárňach je konkrétne výroba na blokoch bohunickej jadrovej elektrárne oveľa efektívnejšia. Po zavŕšení rekonštrukcie elektrárne V-1 v roku 2000 v súčasnosti pokračujú práce na modernizácii elektrárne V-2, ktorej cieľom je nielen realizácia viacerých bezpečnostných opatrení, ale aj predĺženie životnosti. Ukončenie tohto rozsiahleho projektu je plánované až do roku 2008 a dovedna si vyžiada investičné náklady vo výške 10 mld. Sk. O konkrétnych prínosoch v súčasnosti najväčšieho investičného projektu SE informovali predstavitelia Slovenských elektrární ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa, ktorý začiatkom tohto týždňa navštívil aj závod Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice a závod VYZ (vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení a zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným palivom). Súčasné vedenie Slovenských elektrární rešpektuje rozhodnutie vlády o dočasnom odstavení elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Práve tá je už viac ako desaťročie

tŕňom v oku

odporcom atómiek. Ich tlak, ako aj výsledky desiatok medzinárodných misií odborníkov (ani jedna nenavrhla elektráreň odstaviť), urýchlili v konečnom dôsledku realizáciu navrhnutých opatrení vo V-1. V rámci najskôr malej a neskôr tzv. postupnej rekonštrukcie sa investovalo viac ako 10 mld. Sk. Ich výsledkom je, že dnes V-1 predstavuje najbezpečnejšiu jadrovú elektráreň svojho druhu na svete. Hoci technicky by ju bolo možné prevádzkovať až do roku 2020, podľa spomenutého rozhodnutia vlády sa v rokoch 2006 až 2008 postupne odstaví. Či definitívne alebo dočasne, to je ešte ťažko predpovedať. Veľa závisí najmä od vývoja postojov napríklad v EÚ a tie zasa od politickej klímy v jednotlivých krajinách. Navyše postoj svetového spoločenstva k energii z jadra môže ovplyvniť aj vývoj v USA či v iných štátoch sveta. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, v týchto dňoch sa na Slovensku

finalizujú podklady,

ako efektívne využiť pomoc z EÚ na kompenzáciu nákladov spojených s odstavením V-1. Na základe podpísanej zmluvy ju sprostredkuje Svetová banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Výška pomoci predstavuje sumu 6,45 mld. Sk do roku 2006. Z týchto prostriedkov sa majú v prvom rade financovať analýzy, štúdie, ale aj konkrétne kroky. Do celého procesu sa zapoja aj slovenskí odborníci a logicky aj samotné Slovenské elektrárne, ale do akej miery, je tiež otázne. Už dnes je totiž zrejmé, že nemalá časť prostriedkov z EÚ sa vráti späť. Odborníkom a firmám, ktoré sa zapoja do tendrov na jednotlivé schválené projekty. Veľkú pozornosť v SE venujú aj tzv. zadnému palivovému cyklu. Uvedením Bohunického spracovateľského centra rádioaktívnych odpadov a republikového úložiska rádioaktívnych odpadov do prevádzky sa už v roku 2000 Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré majú komplexne vyriešený problém nízko a stredne rádioaktívnych odpadov. A to nielen tých, ktoré vznikajú pri prevádzke jadrových elektrární, ale aj tzv. inštitucionálnych odpadov - vznikajú v zdravotníctve, vo výskume a pod. Pokiaľ ide o kritické

hlasy odporcov

jadrových elektrární, že medzisklad vyhoreného paliva je kapacitne nepostačujúci a SR nemá stále hlbinné úložisko vysokorádioaktívneho odpadu, predstavitelia Elektrárne Bohunice na Slovensku ich výhrady jednoznačne vyvrátili. Kapacita ich medziskladu sa uvoľnila po odvoze vyhorených článkov z Dukovian späť do Česka a za úspech možno považovať aj odvoz všetkých článkov z elektrárne A1 do Ruskej federácie. A tak je v medzisklade v Jaslovských Bohuniciach možno vyhorené palivové články skladovať ešte 50 rokov. Jeho seizmické zodolnenie a rozšírenie skladovacej kapacity tvorí súčasť investičných aktivít SE. Podobný medzisklad sa vybuduje aj v Mochovciach. Tam je v prevádzke aj Republikové úložisko pre nízko a stredne rádioaktívny odpad z celej SR. Otázka hlbinného úložiska je však oveľa zložitejšia. V súčasnosti túto otázku definitívne nevyriešili ani iné krajiny, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne. Viaceré z nich ukladajú po ochladení v bazénoch palivo v tzv. suchých medziskladoch. Samozrejme, pri rešpektovaní všetkých bezpečnostných kritérií. Veď možno skôr ako pristúpia k definitívnemu hlbinnému uloženiu, ktoré je navyše finančne veľmi náročné, vývoj poznatkov postúpi ďalej a bude efektívne opäť využiť vyhorené články ako palivo.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.