Zákony nadiktovala koalícia

Chrípková epidémia môže vytiahnuť peniaze od zamestnávateľov

Očividnú spokojnosť s predvčerajším večerným hlasovaním poslancov Národnej rady SR neskrýval včera minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Pravda, pokiaľ ide o ďalší z čerstvo schválených zákonov - o náhrade príjmu pri dočasnej PN, sa 75 poslancov (okrem koalície aj bývalý minister hospodárstva R. Nemcsics, ktorý by mohol dôvernejšie poznať pracovnú sféru) dalo uniesť predstavou toho, že u nás reálna chorobnosť ani neexistuje a v drvivej väčšine sme národom simulantov. To, čo budú uhrádzať zamestnávatelia (prvých desať dní PN - z toho v prvých troch dňoch 25 % a v ďalších 55 % vymeriavacieho základu), si možno veľké podniky vykryjú zo zníženého poistného. Lenže väčšina našich zamestnávateľov, to sú malé a stredné firmy, a tam je väčšie riziko, že náhrady ich budú stáť viac ako tie dve percentá z úhrnu miezd zamestnancov (z 3,4 % na 1,4 %), o ktoré sa im znižuje odvodová povinnosť. Zrejme už prvá väčšia epidémia chrípky prinesie nutnosť prehodnotiť tieto paragrafy. Možno tiež očakávať, že sa zamestnávatelia nebudú voči chorľavým zamestnancom správať slušne a aj keď tu platí zákaz diskriminácie, nájdu si spôsob, ako

sa ich zbaviť

alebo im aspoň znepríjemniť život. Čo iste nebolo cieľom zákonodarcov. Na druhej strane, ak už dnes veľa zamestnancov zvykne chrípku prechodiť, nemôžeme pri takýchto podmienkach ustanovených zákonom rátať s tým, že sa to zmení. A odporúčanie zamestnávateľom, aby sa pripoistili pre prípad epidémie? To je len voda na mlyn komerčným poisťovniam. Odčerpalo by to iste viac, ako len peniažky ušetrené na odvodoch a ak by niekto získal, boli by to zasa len poisťovne. Spokojnosť prejavil aj splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský. Jeden z balíka troch sociálnych zákonov, týkajúci sa orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, predstavuje totiž zároveň súčasť reformy verejnej správy. Rovnako ako v prípade zákona o sociálnom poistení získal zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti 76 poslaneckých hlasov. To vďaka poslancom strán vládnej koalície, ktorí sa mimoriadne disciplinovane zúčastnili na hlasovaní. Nepodarilo sa však presvedčiť ani jedného predstaviteľa opozície, ktorí - pokiaľ boli prítomní - až na jedného, čo sa zdržal, hlasovali proti. V prípade zákona o sociálnom poistení sa zdržalo šesť poslancov opozície, v prípade zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - PN, za ktorý hlasovalo 75 poslancov koalície, bolo všetkých 44 prítomných a hlasujúcich poslancov opozície proti. „Boli schválené bez toho, žeby boli zásadným spôsobom pozmenené, presne v tom duchu, ako boli pripravené,“ tešil sa minister Ľ. Kaník. Ako podotkol V. Nižňanský, práve týmto zákonom sa začínajú

napĺňať princípy,

ktoré viedli k reorganizácii štátnej správy od integrovanej k špecializovanej. Ďalej majú nasledovať podobné zákony z rezortov školstva a zdravotníctva. Pripomeňme, že uvedeným zákonom sa od 1. januára zlúčia služby zamestnanosti poskytované Národným úradom práce so sociálnymi službami, ktoré sú dnes v náplni sociálnych odborov okresných úradov. Okrem spoločného ústredia vznikne 45 úradov, pritom súčasných 133 sídel, v ktorých sú ľudia zvyknutí vybavovať si svoje problémy súvisiace s nezamestnanosťou (registrácia, hľadanie pracovného miesta a poradenstvo), ako aj sociálnou odkázanosťou (sociálna pomoc a služby, od 1. januára aj rodinné prídavky) však zostane zachovaných. Zlúčenie dvoch typov úradov, ktoré majú na 89,5 % spoločných klientov, má priniesť absolútnu úsporu 1000, neskoršie dokonca až 1500 úradníkov. „Znižujeme počet riaditeľov, ich sekretárok, šoférov a obslužného personálu,“ zdôraznil Ľ. Kaník. Pre Hd povedal, že, samozrejme, bude isté prechodné obdobie, kým sa všetko dostane do plánovaných koľají. „Ináč by to asi nešlo, a preto je dôležitá väzba na zákon o Sociálnej poisťovni. Napríklad rodinné prídavky sa prvé tri mesiace

budú vyplácať

v úzkej kooperácii so Sociálnou poisťovňou, takisto výber poistného v nezamestnanosti, ktorý prejde z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu, sa bude v začiatočnom období vykonávať v úzkej súčinnosti týchto dvoch inštitúcií, aj keď Národný úrad práce už nebude od 1. januára fungovať pod týmto označením.“ Pripustil tiež, že nie je možné, aby zlúčené úrady od začiatku pôsobili na jednom mieste, v jednej budove - aj keď to práve má byť výhoda pre ich klientov - aby našli riešenie na všetky svoje problémy na jednom mieste. „To by zbytočne zdražovalo celý proces, keby sme sa za každú cenu hlava-nehlava snažili posadiť ich do jednej budovy a presídliť všetko, čo je k tomu potrebné,“ povedal Ľ. Kaník pre Hd s tým, že sťahovanie bude plynulý proces, ktorý bude prebiehať kontinuálne tak, aby bol „čo najlacnejší, čo najefektívnejší a aby to klienti, ktorí služby úradu budú využívať, vôbec nespozorovali“. Ako povedal V. Nižňanský, celková úspora v rámci reorganizácie miestnej štátnej správy predstavuje 750 mil. Sk ročne, no v prvom roku to bude o 100 - 150 mil. Sk menej vzhľadom na potrebu vyplatiť odstupné, ako aj vzhľadom na ďalšie náklady spojené s transformáciou.

K zákonu o sociálnom poistení, najrozsiahlejšiemu z troch novoschválených sociálnych zákonov, sa ešte vrátime. Už dnes však možno povedať, že je na škodu veci, ak sa v prípade týchto zákonov, ktoré tu nie sú na obdobie jednej vlády a ktoré sa týkajú celkom všetkých obyvateľov, nenašiel konsenzus.

Zuzana Krútka