Hospodársky denník
USD35,935 Sk
EUR41,287 Sk
CHF26,627 Sk
CZK1,295 Sk
  Piatok  26.Septembra 2003

Budúci rok bude ešte tvrdší

Máme to my Slováci zložité. Kauza za kauzou sa valí na občana krajiny, v ktorej prekvitá korupcia, neznášanlivosť a šarvátky. Keď raz bude dobový kronikár zachytávať našu súčasnosť, celkom isto osobité miesto v historickom almanachu vyčlení kapitole dezilúzia. Čoraz častejšie sa začínajú občania spytovať, kto môže za to, že nezamestnanosť je stále vysoká, že banky nechcú požičiavať peniaze a počet nesplácaných úverov rastie? Nezamestnanosť, niekoľkomiliardová zadlženosť firiem rôznych odvetví a odborov, tisícky ľudí bez výplat, prepúšťanie, miliardové straty najvýznamnejších podnikov - taká je životná realita dnešných dní. Nie je to práve ružová situácia a navyše, niektoré z vymenovaných nepríjemností zrejme už nikdy nezmiznú: vždy bude niekoľko tisíc ľudí bez práce, zadlženosť firiem zostane rovnako vysoká, neprestane sa prepúšťať, vlády budú mať stále sklon k experimentovaniu. Budúci rok bude ešte tvrdší ako terajší. Pribudnú ďalšie konkurzy, zanikne niekoľko desiatok firiem. Rozšírená Európska únia nebude prechádzkou ružovými sadom, ale tvrdým konkurenčným bojom, v ktorom obstoja iba silní. Rozšírením EÚ o kandidátske krajiny strednej a východnej Európy (SVE) vznikne v oblasti mzdových nákladov veľký rozdiel medzi západom a východom. Priemerné mzdové náklady v priemysle a sektore služieb boli v kandidátskych krajinách v roku 2000 s 3,47 EUR za hodinu iba šestina z nákladov v EÚ, kde tieto dosiahli úroveň 22,19 EUR za hodinu. Z kandidátskych krajín bolo Slovensko v tomto hodnotení na šiestom mieste krajín s najnižšími nákladmi, keď nižšie náklady boli len v Rumunsku, Bulharsku a pobaltských krajinách. Priemerné mzdové náklady na Slovensku boli 3,06 EUR za hodinu, z okolitých krajín to bolo v Maďarsku 3,83 EUR, v Českej republike 3,90 EUR a v Poľsku 4,48 EUR.

Takmer polovica občanov si myslí, že sa ich finančná situácia za posledný rok zhoršila. Tento trend pociťuje 48 percent opýtaných. Zhoršenie za posledných 12 mesiacov zaznamenalo 14 percent a pôvodný stav 37 percent respondentov. Vyplynulo to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v prvej septembrovej dekáde vykonal Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR na vzorke 1312 respondentov. O zlepšení finančnej situácie svojich domácností za uplynulý rok sa najčastejšie zmieňovali 25- až 29-roční (19 %) a 30- až 39-roční (20 %), respondenti s úplným stredoškolským (20 %) a vysokoškolským vzdelaním (25 %). Finančné polepšenie zaznamenalo 43 percent podnikateľov a 21 percent zamestnaných. Najviac oslovených pociťovalo počas uplynulých 12 mesiacov zhoršenie finančnej situácie vo svojej domácnosti pri nákupoch potravín (59 %) a odevov (57 %). Takmer polovici respondentov sa pre zhoršenie finančnej situácie v domácnosti nedarilo peniaze sporiť. Bez zahraničnej dovolenky sa muselo uskromniť 42 percent občanov. Finančné ťažkosti vnímalo 32 percent pri starostlivosti o zdravie a 27 percent domácností pri platení pravidelných poplatkov. Pre zlepšenie situácie sa rozhodlo obmedziť svoje potreby a uskromniť sa 62 percent občanov. Takmer tri desatiny opýtaných si chcú prilepšiť pestovaním zeleniny, ovocia, ako i chovom hydiny a ošípaných. Vedľajší úväzok si bude hľadať 22 percent respondentov. Využiť všetky formy podpory štátu chce 18 percent občanov.

Zodpovednosť za vývoj spoločnosti nesie vláda. Tá musí nájsť spôsob a argumentáciu, ako vysvetliť prijaté ekonomické opatrenia občanovi, ktorý ich dosah pocíti najviac. Vinou niekdajších nekompetentných rozhodovaní sme sa dostali do situácie, že nahromadené problémy sa nedajú riešiť pomaly, chce to radikálny rez. Vláda by však mala mať na pamäti, že pripravené opatrenia by mali postihnúť viac tých lepšie situovaných a pre najslabších mať pripravený systém zmierňovania dosahov. Čaká ju aj nie najľahšie vysvetľovanie nepopulárnych krokov. Vláda, ktorá systémovo nebude bdieť nad adaptáciou ľudí a štruktúrou, bude vládou zlou a iba ťažko bude získavať podporu občanov na nevyhnuté ekonomické kroky.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.