SPÄŤ DO ROKU 1948?

Tripartitné rokovania sociálnych partnerov v stredu nedospeli k dohode o hlavných požiadavkách odborov, a tak hrozba jednohodinového generálneho štrajku je reálna. „Rada hospodárskej a sociálnej dohody nedospela ku konsenzu. Požiadavky odborov splnené neboli. Hrozí teda krajný prostriedok na ich presadenie - štrajk,“ uviedol po rokovaní viceprezident KOZ P. Gajdoš. Ten bol naplánovaný na dnešok od 8. do 9. hodiny. Predseda RHSD P. Prokopovič sa vyjadril, že podmienky na vyhlásenie štrajku splnené nie sú. Zo štyroch kľúčových požiadaviek odborov totiž vláda jednu už plní úplne. Kolektívna dohoda vo verejnej službe s plánovaným rastom miezd o 7 % od augusta budúceho roku má byť totiž podľa neho v krátkom čase podpísaná. V prípade minimálnej mzdy zasa vláda odborom ponúkla konštruktívne riešenie, ktoré jej rast významne približuje k predstavám odborov. KOZ pritom presadzuje, aby sa v tomto roku minimálna mzda dostala už na 50 % priemernej mzdy, v budúcom roku by ju chceli dostať na 55-percentnú úroveň a v roku 2005 na úroveň 60 %. Ďalšie dve požiadavky sú problémovejšie, pretože kľúčové normy dôchodkovej reformy, k zámerom ktorej majú odbory výhrady, sú už v parlamente. Na daňovú reformu sa tiež predstavy vlády a odborov dosť rozchádzajú. Odbory by totiž chceli zachovať progresívny princíp dane z príjmu a vláda, naopak, do parlamentu už posunula návrh zavedenia rovnej dane. Vplyvy jej uplatnenia na obyvateľstvo, ktoré vypracovali odborári, vláda spochybňuje. P. Prokopovič upozorňuje, že odborom nejde o dohodu, ale o to, aby štrajk bol za každú cenu. Vláda podľa neho chce rokovať, ale nechce prijímať ultimátum. Na strane vlády sú v tomto prípade aj zamestnávatelia.

V čase našej uzávierky sa nič nezmenilo na odborárskom zámere uskutočniť hodinový generálny štrajk. Ak je „úspešný“, tak hospodárstvo a život v našom štáte je ochromený. V takom prípade sa síce nič nevyrieši, pretože vláda nemá zariadenie typu Stolček, prestri sa!, ale bude začiatkom jej predčasného konca. Ako reálnejšia sa ukazuje tá možnosť, že nie je „úspešný“, a z vnútropolitickej scény sa postupne vytratí jej vedenie. Tak či tak pre prezidenta KOZ I. Saktora a jeho garnitúru nastanú ťažké časy. Väčšina zamestnávateľov totiž berie právo na štrajk, ale iba vtedy, keď sú splnené zákonné podmienky na jeho vyhlásenie. Odborári však nechcú vnímať, že kolektívne vyjednávanie v konkrétnych firmách bolo riadne skončené a jeho výsledok je záväzný. Bude to justícia, ktorá skôr či neskôr bude musieť rozhodnúť, kto nahradí škody konkrétnych pracovísk - firiem. Odborári? Štát, teda my všetci občania, alebo pôjdu na vrub vlastníkom firiem pre diery v našej legislatíve?! Aspoň v tomto by sme mohli byť príkladom väčšine vyspelých demokracií, ktoré taktiež nemajú tento problém právne vyriešený. Žijeme predsa v 21. storočí, v ktorom by mal víťaziť dialóg, a keď nie, tak záujem väčšiny, ale nie ako diktát, ale podľa princípov ústavných a zákonných pravidiel. Keďže viaceré politické strany vyjadrili podporu hodinovému všeobecnému štrajku, tak je zrejmé, že by to mal byť pokus o zvalcovanie súčasnej vládnej koalície. Bez ohľadu na súčasný spôsob jej vládnutia a niektoré dôsledky, ktoré nezastavili pokles životnej úrovne väčšiny, tak je to riskantná hra, ktorá chtiac-nechtiac pripomína odborárske avantúry spred 55 rokov. Peter Kasalovský