Ísť združovaním lesov

Samostatné hospodárenie je neefektívne

V užívaní štátnych organizácií lesného hospodárstva je celkovo 1,202 hektára lesov, z toho v pôsobnosti rezortného ministerstva 1,116 ha. V pôsobnosti iných rezortov 85 514 ha. Štátne organizácie naďalej obhospodarujú lesy vlastníkov, ktorí si ich z rozličných príčin neprebrali, ako aj prenajaté od neštátnych subjektov. Neštátny sektor tvoria lesy súkromné, spoločenstevné, obecné, cirkevné, družstevné. Najväčšiu výmeru majú lesy spoločenstevné, ktorých plocha je 462 808 ha, súkromné lesy majú výmeru 249 172 ha, obecné 187 311 ha, cirkevné 61 207 ha, poľnohospodárske družstvá vlastnia 1899 ha. Výmera lesov neznámych vlastníkov je 140 938 hektárov. Najviac lesov v neštátnom sektore obhospodarujú pozemkové spoločenstvá. Tieto vznikli transformáciou bývalých spoločenstevných útvarov, najmä urbárov a komposesorátov. Podľa tzv. Zelenej správy o stave nášho lesníctva, ktorú vzala vláda na vedomie, praktické skúsenosti z aplikácie zákona o pozemkových spoločenstvách ukázali, že niektoré jeho ustanovenia komplikujú ich činnosť. Ide najmä o inštitút „spoločenstvo bez právnej subjektivity“, kde chýbajú napríklad ustanovenia o jeho orgánoch. Pokiaľ ide o funkčnosť jednotlivých právno-organizačných foriem v neštátnom sektore, možno rozlišovať dva prípady. Prvý je, keď ide

o väčšie majetky

s priaznivými výrobnými a ťažbovými možnosťami. Tu sa obhospodarovanie lesov vyvíja vcelku pozitívne. Tieto subjekty spravidla zamestnávajú odborný lesnícky personál. V druhom prípade je obhospodarovanie lesov malej výmery. Tu je, žiaľ, ťažko hovoriť o racionálnom hospodárení. Vlastníci si zabezpečujú lesné činnosti obyčajne vlastnými silami. Vyťažené drevo využívajú na vlastnú spotrebu, najmä kúrenie, alebo ho od nich vykupujú rozličné podnikateľské subjekty. Podľa doterajších skúseností samostatné obhospodarovanie malých lesných výmer je neefektívne a nemá perspektívy ani do budúcnosti. Preto zrejme niet iných možností, ako ísť cestou združovania týchto pozemkov a zabezpečovania ich obhospodarovania napríklad prostredníctvom združení založených podľa Občianskeho zákonníka. Vydávanie lesov vlastníkom už dlhodobo stagnuje, pretože ide hlavne o malé individuálne vlastníctvo lesných nehnuteľností. Tie v teréne nie je možné dobre identifikovať a sú prevažne v podielovom spoluvlastníctve, kde sa vlastníci odmietajú združiť, prípadne vlastníci svoj

majetok nemajú

zdokladovaný. Tento stav je zrejmý z medziročného nárastu, z ktorého vidieť, že pokiaľ v roku 1992 na jednu kladne vybavenú žiadosť pripadlo 113,3 ha, tak v roku 1998 to bolo už len 2,4 ha. Vlani sa zaznamenal nárast tohto ukazovateľa (17,5 ha na kladne vybavenú žiadosť). Podľa týchto údajov môžeme predpokladať, že bez komplexnej novelizácie príslušných zákonov, zjednodušenia celého procesu vrátane zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov na pozemkové úpravy, je ukončenie usporiadania vlastníckych a najmä užívacích práv k lesom v nedohľadne.

Vladimír Turanský