Kde vlaky sú v obľube

Spojenie Zvolen a Banská Bystrica 130 rokov

Absolvovať mestskou hromadnou dopravou niekoľkokilometrový úsek za tridsať až šesťdesiat minút nie je, najmä vo väčších mestách, žiadnou zvláštnosťou. Neobvyklé skôr je, keď sa za kratší čas dostanete z mesta do mesta. Konkrétnym príkladom môže byť železničné spojenie medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Je to možné vďaka trati, ktorá si začiatkom septembra pripomenula významné 130. výročie svojho trvania. To, čo je dnes samozrejmosťou, však vôbec nemuselo byť skutočnosťou. Pri výstavbe trate, na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia, sa v rámci siete uhorských železníc uvažovalo o prepojení trate Salgótarján - Zvolen s Košicko-bohumínskou železnicou. Z dvoch alternatív, však dostala prednosť tá, ktorá Banskú Bystricu obchádzala. Vtedajší parlament však rozhodol, že Banská Bystrica bude na hlavnú železnicu napojená aspoň odbočnou štátnou železnicou II. triedy. Cestujúci z Banskej Bystrice do Zvolena sa

prevážali kočom,

nazývaným omnibus, až do 3. septembra 1873, kedy nové železničné spojenie Banská Bystrica - Zvolen uviedli do prevádzky. Toľko v krátkosti z histórie. Aká je jej súčasnosť? Začal by som otázkou, či tí, ktorí sa na tejto trati dennodenne vozia, vôbec vedia, že si pripomenula významné výročie. Oslovili sme nielen cestujúcich, ale i sprievodcov z SOP Zvolen. Naša otázka viacerých poriadne zaskočila, takmer sa „trafila“ Jana Kapečková, jej kolegyňa Miroslava Šubová po krátkom zamyslení odpovedala úplne správne. Celkom v obraze bol, pochopiteľne, prednosta Železničnej stanice Zvolen Ing. Peter Vozár, ktorý okrem iného zdôraznil: „Železničné spojenie medzi Zvolenom a Banskou Bystricou patrí k mimoriadne vyťaženým. V snahe konkurovať autobusovej doprave vyšla z našej strany iniciatíva zlepšiť, zrýchliť a zlacnieť obojstranné prepojenie oboch miest. Napríklad ešte 1. septembra 1991 sme začali s novinkou, so zrýchlenými motorovými osobnými vlakmi. Na trati sa objavili zrekonštruované motorové vozne radu 850 a 851. V ŽOS Zvolen si na ich obnove

dali záležať,

a to nielen po technickej stránke, ale aj estetickej. Klasické koženkové poťahy nahradili látkové, na oknách pribudli záclony, zabudovali aj reproduktory. Špecialitou bolo, že vlaky nestáli na železničných staniciach vo Vlkanovej, Radvani a zastávkach Veľká Lúka a Hronsek. Čas potrebný na precestovanie 23-kilometrového úseku sa skrátil približne na dvadsať minút, kým autobusy dosahovali čas v priemere asi o šesť až osem minút dlhší. Podobne i cestovné bolo v priemere o dve koruny lacnejšie ako v autobusovou dopravou.“

Zvýšený záujem o prepravu si po čase vyžiadal určité zmeny. Zrekonštruované 850-tky s prívesnými vozňami prestali vyhovovať kapacitne, a tak ich nahradili vozne typu Bymee s kapacitou 88 miest na sedenie. Celkove boli radené tri vozne v súprave. Začali sa však množiť aj pripomienky z obcí, kde vlak nezastavoval. A tak v cestovnom poriadku postupne pribudli ďalšie zastávky. Pochopiteľne, na úkor rýchlosti celého vlakového spojenia. Aj dnes pri cestovaní platí, že i pri ceste rýchlikom medzi oboma mestami

nemusíte platiť

rýchlikový príplatok, platí tzv. akvizičná zľava. Cestujúci to oceňujú a napriek tomu, že autobusová doprava využíva možnosť zastavovať pri školách či nemocniciach, prímestské vlaky v oboch smeroch sú vyťažené. Potvrdil to aj prednosta banskobystrickej stanice Ing. Ján Ryšavý, ktorý si túto možnosť spojenia tiež pochvaľoval.

Stranu pripravil Jozef Kunik