Boli tri minúty od havárie

Zodpovednosť k životu, láska k železničiarskemu povolaniu

Keďže tento rok nám teplých dní uštedril o čosi skôr, milovníci tepla si horúce leto užívali už na jar. Ako o veľmi teplom až horúcom dni sa dá hovoriť aj o piatom májovom. Deň, ktorý pre ľudí na vidieku znamená množstvo práce v záhradách, bol pre Toplianskočierňancov obyčajným a pracovným. Domáci železničiar Pavol Vagaský mal voľno. Vybral sa k svojmu švagrovi pre bicykel, ktorý tam nechali jeho deti. A práve tieto náhody ho zaniesli na miesto, kde bolo o 12.30 h ešte horúcejšie ako kdekoľvek inde. V záhrade ich v diskusii prerušil silný rachot, akoby sa blížilo zemetrasenie alebo akoby niečo zasiahol hurikán. Obaja vybehli na ulicu a naskytol sa im nepríjemný pohľad. Na traktore s menšou vlečkou zrejme zlyhali brzdy, a to spôsobilo jeho kolíziu a následnú nehodu. Traktor spadol do priekopy pred „štrekou“ a váha vlečky pritlačila kabínu. Celá záťaž posunula traťovú koľaj o 40 cm. Takto zakliesnený

traktor v priekope

zasahoval do prechodového prierezu. Navyše onedlho mal prísť na miesto havárie osobný vlak z Hanušoviec nad Topľou. Dozorcovi výhybiek z Čierneho nad Topľou Pavlovi Vagaskému mysľou preletel katastrofický scenár, ktorý sa mohol premeniť na skutočnosť, ak by osobný vlak v stanovenom čase dorazil na miesto nehody. Vzhľadom na rozhľadové pomery na miesto havárie, rušňovodič by prekážku zaregistroval len vo veľmi krátkej, približne dvadsaťmetrovej vzdialenosti. Vážnosť tejto situácie si Pavol Vagaský uvedomil a okamžite začal reagovať a myslieť, takpovediac „železničiarsky“. Takto približoval záchranársku činnosť: „Najskôr som švagrovým mobilom privolali záchranku, hasičov a policajtov. Potom sme išli priamo na miesto nehody a pomáhali traktoristovi, ktorý len zázrakom prežil. Neďalekého suseda som požiadal, aby bežal po trati oproti vlaku. Švagra som požiadal, aby volal do Hanušoviec, aby vlak, ak je ešte v stanici, nevypravili. Pri traktoristovi zostala ďalšia pani z dediny. Ja som si sadol na bicykel a uháňal k sadu, odkiaľ bola najkratšia cesta na stanovište výhybiek.“ Všetko sa napokon skončilo happyendom. Vďaka pohotovým železničiarom osobný vlak z Hanušoviec nad Topľou nevypravili a cestujúcich odviezli náhradné autobusy. Zastavenú železničnú dopravu obnovili už o niekoľko hodín. Aj keď od nehody uplynulo niekoľko mesiacov, aj dnes má Pavol Vagaský všetko pred očami. A nebyť

pohotovej reakcie,

mohol byť 5. máj v Čiernom nad Topľou naozaj čiernym dňom. Tri minúty, to bol čas pre Pavla Vagaského na rýchle rozhodovanie i konanie. Ten istý čas ho delil aj od odchodu osobného vlaku zo stanice Hanušovce nad Topľou smerom k miestu nehody. Nakoniec pre bývalého športovca, ktorý hrával futbal a zabehol 22 maratónov, vrátane Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, šprintovať k výhybkám by nemalo byť veľkým problémom. Málokto z jeho okolia tuší, že Pavol Vagaský je aj bezplatným darcom krvi a držiteľom bronzovej Jánskeho plakety.