Hospodársky denník
USD36,009 Sk
EUR41,311 Sk
CHF26,746 Sk
CZK1,305 Sk
  Pondelok  29.Septembra 2003
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













ŽSR nesmú zmeškať vlak

Pracovníci Železníc SR a ZSSK spoločne oslávili svoj deň v Žiline

Len pred pár týždňami na stránkach Hd prezentoval výsledky práce od svojho nástupu do funkcie generálneho riaditeľa Železnice SR Ing. Roman Veselka. Dlhšiu železničiarsku prax síce nemá, avšak ako zdôraznil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič, rozhodujúce je, že je dobrým ekonómom a manažérom. O pravdivosti týchto slov presvedčil R. Veselka už za krátke obdobie svojho šéfovania v ŽSR. Funkciu pritom prebral v neľahkom období, pretože celková výška záväzkov ŽSR dosiahla na konci júla takmer 50 mld. Sk, z čoho takmer 38 mld. Sk tvoria bankové úvery so štátnou zárukou. ŽSR sú najväčším zamestnávateľom na Slovensku, majú približne 22-tisíc pracovníkov. Vo štvrtok minulý týždeň sa zúčastnil osláv Dňa železničiarov v Žiline, kde 60 pracovníkov ŽSR prevzalo ocenenie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií za mimoriadny prínos o rozvoj rezortu. Generálny riaditeľ ŽSR na úvod tejto slávnostnej chvíle účastníkom osláv okrem iného povedal: „Možno by mal byť môj prvý oficiálny príhovor plný faktov, cieľov, zásadných údajov a stanovísk. Asi by mali byť moje slová prísne a razantné. Pravdepodobne očakávate, že celý príhovor bude o potrebe znižovania nákladov, prepúšťaní a efektívnom hospodárení s majetkom. Áno, aj. Táto slávnostná chvíľa, ktorá je pred nami, mi však dáva priestor prihovoriť sa vám v prvom rade ako ku kolegom. Nie každá profesia sa môže

pochváliť tým,

že má „svoj vlastný deň“. Naše železničiarske remeslo k takým profesiám však patrí a aj to svedčí o jeho vážnosti a hodnote. Úcta k železničiarskej profesii sa budovala dlhé roky a má svoju tradíciu. Pravdou je, že starostlivosť o dopravné cesty a ich rozvoj patrili od nepamäti medzi strategické úlohy vlád. Ten, kto mal dopravné cesty „pod palcom“, mohol výrazne ovplyvňovať dianie v regióne. Odpoveď na otázku, kto sme a kam kráčame, preto treba hľadať tam. Moja vízia fungovania riadenia ŽSR vychádza z týchto základných kameňov. Budúcnosť podniku vidím v rozvoji podstaty nášho remesla, starostlivosti o železničnú infraštruktúru. Mojou snahou bude posunúť ju tam, kde už dnes čiastočne patrí, do Európy. Rok 2004 bude rokom historických zmien a dnes, žiaľ, ešte nevieme správne oceniť ich význam. Faktom však ostáva, že budúci úspech záleží na nás. Sme v období, keď zodpovednosť za budúcnosť má prioritu pred krátkodobými cieľmi. Slovensko si určilo svoj

dlhodobý cieľ

a má jasný smer: už o niekoľko mesiacov sa staneme právoplatným členom Európskej únie. Pre obe strany z toho plynú záväzky a výhody. ŽSR ako strategický podnik štátu sa musia veľmi rýchlo prispôsobiť novým európskym podmienkam. Rád by som zdôraznil, že kroky, ktoré sú potrebné na zladenie požiadaviek oboch strán, nás jednoznačne posunú vpred. ŽSR sa stanú plnohodnotnou súčasťou európskeho železničného dopravného systému, čo pre podnik bude znamenať rozšírenie trhu a pre našu profesiu kvalitné podmienky. Len nedávno ešte žili slovenské železnice inou historickou udalosťou. Podľa projektu transformácie a reštrukturalizácie sme sa 1. januára 2002 rozdelili, oddelili sme železničnú dopravnú cestu od dopravy. Proces však pokračuje ďalej. V zmysle smerníc EÚ chceme v horizonte do konca roku 2004 odčleniť správu infraštruktúry od prevádzkových služieb, od údržby. A tomu prispôsobiť aj štruktúru a rozsah hlavnej činnosti. Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme racionalizovať organizačnú štruktúra generálneho riaditeľstva, transformovať správy železničnej dopravnej cesty. Ako iste dobre viete, so zmenou organizačnej štruktúry sme začali na generálnom riaditeľstve. A projektový tím na prípravu novej organizačnej štruktúry rozpracováva

ďalšie kroky

aj na úrovni druhého stupňa riadenia. Zmena organizačnej štruktúry a odčleňovanie činností musí vyústiť do redukcie nákladov. Bez toho sa nám nepodarí znížiť poplatok za použitie železničnej dopravnej cesty. Ak chceme byť konkurencieschopní, a my chceme, musíme ho znížiť. Aby nás operátori, naši aj zahraniční, vyhľadávali a neobchádzali. A navyše, aby sme ako moderný manažér infraštruktúry ponúkali naše trasy so všetkými službami, k poskytovaniu ktorých nás zaväzujú príslušné direktívy EÚ, ktoré o chvíľu budú štandardné pre všetkých členov únie a ktoré vyžaduje liberalizujúci sa európsky dopravný trh. Obrazne povedané, nesmie nám ujsť vlak, v ktorom budú cestovať manažéri infraštruktúry.

Tak ako pri rozdelení železníc aj teraz sa nevyhneme nepopulárnym opatreniam. Aby boli ŽSR pružnejšie, operatívnejšie, musia sa zbaviť činností, ktoré sa nepodieľajú na core biznise, ale naopak, nám zvyšujú náklady. Už v minulosti „odišli“ od železníc činnosti, ktoré dovtedy boli ich nedeliteľnou súčasťou. Odišli aj s ľuďmi, neprišli o zamestnanie. Aj v budúcnosti chceme ísť práve touto cestou. A v prípadoch, že zamestnancovi nedokážeme ponúknuť adekvátnu náhradu, keď jeho pracovná pozícia zanikne, rozlúčime sa s ním tak, ako káže príslušná legislatíva. A so splnením všetkých záväzkov, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú z kolektívnej zmluvy. Železnice na Slovensku majú 155 rokov a ich história je plná príkladov, keď

macošský prístup

najvyšších miest bol viac či menej brzdou ďalšieho napredovania a zdravého rozvoja železníc. Kedysi meraného výhradne kvantitatívnymi parametrami intenzifikácie, v blízkej minulosti a prítomnosti ukazovateľmi kvality a efektívnosti čoraz viac zodpovedajúcimi našim integračným ambíciám. A hádam ani nemusím pripomínať, že nezáujem o železnicu, nepochopenie jej významu a úloh, či pridlhé váhanie pri prijímaní správneho rozhodnutia boli tak charakteristickým javom minulého obdobia pre spoločnosť, ale aj pre samotných železničiarov. Práve transformácia železníc odštartovala celý proces zmien. Aj keď prvým navonok najvýznamnejším krokom bolo fyzické rozdelenie unitárnych železníc na dva samostatné podniky, týmto sa všetko nekončí. O to viac, že pointa spočíva v ozdravení vnútorných procesov - ekonomických, finančných i riadiacich. V mnohom sme už pokročili v rámci oboch železničných firiem. Ťahúňom najpodstatnejšej a najťažšej zmeny sa však v týchto dňoch stáva štát, ktorý aktívne pristupuje k riešeniu problémov železničnej dopravy. Znakom toho je aj významné oddlženie Železníc SR a Železničnej spoločnosti.

Počasie

Dnes očakávame na väčšine Slovenska prevládanie mierne nepriaznivých účinkov počasia. Zvýšené sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zhoršiť sa môže priebeh ochorení dýchacích ciest. Zvýšený je sklon k reumatickým ťažkostiam, ale aj k nervozite, predráždenosti, únave až depresii a k celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. Nižšia je výkonnosť a koncentrácia.Zajtra predpokladáme čiastočný ústup zdravotných ťažkostí u meteosenzitívnych ľudí.n Dnes bude veľká, na východe spočiatku zmenšená oblačnosť. Na viacerých miestach občasný dážď. Najvyššia denná teplota 15 až 21, na severozápade okolo 13 stupňov. Slabý, popoludní na západe severozápadný vietor 3 až 7 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 9 stupňov. n V utorok bude prevažne polojasno, ráno a predpoludním v nižších polohách miestami hmla. Na východnom Slovensku v noci a predpoludním ešte zamračené s občasným dažďom. Najnižšia nočná teplota 8 až 3, na východe krajiny okolo 10, najvyššia denná teplota 13 až 17, na juhozápade a juhu stredného Slovenska okolo 20 stupňov. V stredu bude malá, cez deň časom zväčšená oblačnosť. Ráno a predpoludním v nižších polohách miestami hmla. Najnižšia nočná teplota 8 až 4, v dolinách miestami okolo 2, najvyššia denná teplota 17 až 22, na severe a pri dlhotrvajúcej hmle okolo 15 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.51 a zapadne o 18.31 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 25. 9. 2003: Bratislava 101,45, Sliač 99,23, Košice 100,25, Poprad 94,87, za 26. 9. 2003: Bratislava 101,03, Sliač 99,02, Košice 100,00, Poprad 94,61, za 27. 9. 2003: Bratislava 100,35, Sliač 98,34, Košice 99,33, Poprad 93,87.Údaje poskytuje SPP.

Amsterdamdážď14
Atényoblačno27
Belehraddážď19
Berlínprehánky14
Bratislavadážď16
Bruseldážď14
Budapešťdážď17
Bukurešťoblačno20
Frankfurtpolooblačno16
Helsinkizamračené13
Istanbulpolooblačno24
Kodaňoblačno12
Kyjevpolooblačno17
Lisabonpolooblačno23
Londýnoblačno13
Madridpolojasno23
Moskvaoblačno18
Osloprehánky9
Parížpolooblačno20
Prahadážď 13
Rímpolooblačno24
Sofiaoblačno20
Štokholmoblačno11
Varšavadážď17
Viedeňdážď16
Záhrebdážď16
Ženevapolooblačno14

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.