Každá cesta má svoj koniec

Realistický pohľad na spoločenský vývoj so snahou nájsť cestu

V zborníku najlepších diel o budúcnosti v 21. storočí od velikánov z oblasti manažmentu (mená ako Ch. Handy, S. Covey, M. Porter, M. Hammer, J. Naisbitt, P. Senge) sa okrem iného dočítate:

„Kedysi v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov si boli ľudia všeobecne istí tým, kam máme namierené a ako sa tam dostaneme. Úspešné korporácie, silné povojnové ekonomiky a dávno zavedené inštitúcie sa rútili smerom k budúcnosti ako veľké luxusné limuzíny na širokej a prázdnej diaľnici. Mali dojem, že pred sebou vidia dlhú, priamu cestu, ťahajúcu sa až ku vzdialenému horizontu, cestu, po ktorej môžu cestovať prakticky rovnako dlho ako po tej, ktorú už zanechali za sebou. Zdalo sa, že budúcnosť bude patriť im. Nič nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy.“ Ako

prví doplatili

na to obyvatelia krajín socialistickej ekonomickej sústavy. Ešte sa nenašli vedci, ktorí by očistili od mediálnych hystérií skutočnosť a na faktoch a analýzach objasnili, čo spôsobilo taký nečakaný a rýchly politický a potom aj ekonomický rozvrat Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a prečo vlastne socializmus stratil príťažlivosť, keď sa rovnako ako kapitalizmus práve v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch rútil dopredu k vzdialeným, ale nádejným obzorom. Ale čítajme ďalej renomovaných autorov manažmentu: „A ako je to s kapitalizmom samotným? S tou báječnou cestou k pokroku a prosperite, ako sme sa aspoň vtedy domnievali. Mnohé hlasy sa dnes pýtajú, kam nás vlastne kapitalizmus vedie. Alebo, prečo sa tam tak dychtivo rútime. A aký má tento závod dôsledky na náš život, na naše miestne spoločenstvo, na naše životné prostredie. Keď sa dnes pozeráme do budúcnosti, ani trochu si nie sme istí, kam máme vlastne namierené a ako sa tam dostaneme. Nevidíme už dlhú a priamu diaľnicu, ťahajúcu sa k obzoru. Namiesto toho zisťujeme, že cesta pred nami končí! Čo leží za koncom cesty?”

Účelom zborníka Rowana Gibsona Rethinking the Future, teda Nový obraz budoucnosti, vyd. Management Press, je pomôcť čitateľom správne sa rozhodnúť. Pomôcť prehodnotiť a následne utvárať budúcnosť skôr, než začne budúcnosť utvárať vás. Nájdete tu myšlienky, ktoré čiastočne vedú

aj k obavám,

vysloveným prezidentom Svetovej banky Wolfensohnom, ale aj nádejné smery, ktoré autori odporúčajú. Celé dielo je pritom ovplyvnené jednotiacou myšlienkou, ktorú ako prvý predvídal Peter F. Drucker, autor teórie ekonomiky vedomostí, ktorý predvídal pre 21. storočie nástup novej produktívnej sily, vedomostí. Ekonomika založená na vedomostiach sa ešte len rodí, ale už dnes je tu nádej, že bude určujúcou pre udržanie rovnováhy v celoplanetárnom rozsahu. Pretože vedomosti sú surovinou, ktorá sa exploatáciou neznehodnocuje, nemíňa, ale naopak, obohacuje a znásobuje sa. O celej tejto oblasti sa snaží pre slovenskú verejnosť pripravovať semináre a prezentácie Knowledge Management Institute (KMI) Bratislava. Svet podrobuje kapitalizmus a liberálnu ideológiu tvrdej kritike, ale slovenský vládny kabinet sa ňou do posledného písmena riadi. Kam teda kráčame my na Slovensku?

Ing. Peter Zajac-Vanka

KMI Bratislava