Prestávky a pracovná zmena

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-denník.sk

Dňa 2. septembra ste na strane 16 písali, že od 1. 7. 2003 sa do pracovného času zahŕňa aj prestávka v práci. Môžete sa podrobnejšie vyjadriť k uvedenému problému, keďže v novom Zákonníku práce sa uvádza, že prestávky v práci sa do pracovného času nezahŕňajú.

- Dňa 2. 9. 2003 sme na strane 16 písali o určovaní začiatku a konca pracovného času v prípade pracovných zmien, čiže keď sa zamestnanci striedajú a pracujú na rovnakom pracovisku v rôznom čase. Podľa ustanovenia § 90 novely Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) naďalej platí, že pracovnou zmenou je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a od 1. 7. 2003 sa do pracovnej zmeny zahŕňa aj prestávka v práci. Novela ZP z dôvodu požiadaviek praxe taxatívne vymedzuje, že súčasťou pracovnej zmeny je aj prestávka v práci, čiže aby neboli problémy pri určovaní rozvrhu pracovných zmien.

Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určuje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznamuje to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné. Naďalej platí, že ranná zmena nesmie v zásade začínať pred 6. hodinou a odpoludňajšia zmena nesmie v zásade končiť po 22. hodine. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času.

Nepretržitým pracovným režimom sa rozumie pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni.

Záverom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že je nevyhnutné rozlišovať, čo sa rozumie pod pracovnou zmenou a čo sa rozumie pod pracovným časom. Pracovným časom sa rozumie časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Novela ZP v ustanovení § 85 novo vymedzuje pojmy doby odpočinku, ako aj určenie rozsahu a rozvrhnutie pracovného času v súlade so smernicou Rady 93/104/ES o určitých aspektoch pracovného času v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/34/ES. Podľa § 91 ods. 5 ZP sa však prestávky na odpočinok a jedenie do tzv. čistého pracovného času (na rozdiel od pracovnej zmeny) nezapočítavajú.

V spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávam činnosť konateľa. Nie som však spoločníkom tejto s. r. o., ani so spoločnosťou nemám žiadny pracovnoprávny vzťah. Aké poistné mám povinnosť platiť ako konateľ? Poznamenávam, že okrem tejto činnosti konateľa som riadne zamestnaný v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.

- Konateľ s. r. o. (ktorý nie je spoločníkom spoločnosti s r. o. a so spoločnosťou nemá uzatvorený ani žiadny pracovnoprávny vzťah, teda ide o inú fyzickú osobu), ani spoločnosť s r. o. poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie neplatia, pretože uvedeným subjektom nevzniká účasť na nemocenskom poistení, ani na dôchodkovom zabezpečení a zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (§ 14 cit. zákona) ich taxatívne nevymedzuje ako povinné subjekty, ktoré by mali povinnosť platiť poistné.

Na účely zdravotného poistenia konateľ s. r. o., ak za túto prácu dostáva odmenu, bez ohľadu na jej výšku, teda aj nižšiu ako 3000 Sk mesačne, má postavenie zamestnanca podľa § 10 ods. 3 písm. f) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že konateľ s. r. o. ako zamestnanec platí poistné na zdravotné poistenie vo výške 4 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej vo výške 3000 Sk (§ 13 ods. 11 citovaného zákona). Za konateľov s. r. o. ako za zamestnancov a za spoločnosť s r. o. ako za zamestnávateľa vypočítava a odvádza poistné na zdravotné poistenie spoločnosť s r. o. ako zamestnávateľ. Spoločnosť s r. o. ako zamestnávateľ platí za konateľov s. r. o. poistné na zdravotné poistenie vo výške 10 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov.

Konateľ s. r. o. (iná fyzická osoba) nemá povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a túto povinnosť nemá ani spoločnosť s r. o. Vyplýva to zo skutočnosti, že zákon NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov konateľov s. r. o. nevymedzuje ani za povinných, ani za dobrovoľných platiteľov príspevku (§ 57 citovaného zákona). Tabuľka.

Tabuľka:

Konateľ s. r. o.,

ktorý nie je spoločníkom s. r. o.

(teda iná fyzická osoba bez pracovnoprávneho vzťahu)

poistné

konateľ s. r. o. s. r. o.

nemocenské neplatí neplatí

poistenie

dôchodkové

zabezpečenie neplatí neplatí

zdravotné 4 % 10 % z úhrnu

poistenie z vymeriavacieho základu vymeriavacích základov

(najmenej zo sumy 3000 Sk) svojich zamestnancov

(najviac zo sumy 32 000 Sk)

príspevok

na poistenie neplatí neplatí

v nezamestnanosti

JUDr. Z. Macková, PhD.