Dobre utajené rokovanie

Americký a ruský prezident neporušili sľub mlčanlivosti

Prišli, stretli sa, porozprávali sa a verejnosti nič neprezradili. Tak by sa dalo charakterizovať víkendové rokovanie prezidenta Spojených štátov Georga W. Busha s jeho ruským kolegom Vladimirom Putinom v Camp Davide.

Problematická situácia na Blízkom východe bola vyjadrená slovami, že „neexistuje rozumná alternatíva k realizácii cestovnej mapy“. KĽDR a Irán dostali opätovné upozornenie, týkajúce sa zastavenia ich programov výroby jadrových zbraní. (V prípade Pchjongjangu Putin navyše uviedol, že urovnanie s KĽDR by mali sprevádzať bezpečnostné záruky pre túto krajinu.) A napokon v otázke Iraku obaja vyhlásili, že chcú budovať slobodný a demokratický Irak bez ohľadu na rozdielne stanoviská. Rusko si však na svoju účasť pri ochrane nového irackého zriadenia počká až do schválenia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá už pomaly zapadá prachom...

Médiám (ako zvyčajne) teraz neostáva nič iné, ako špekulovať, na čom sa dve hlavy najmocnejších krajín sveta mohli asi dohodnúť. Konštatovať sa dá iba známy fakt. Napriek tomu, že Washington a Moskva si občas idú „po krku“, obe veľmoci sa navzájom potrebujú a jedna bez druhej nemôže existovať. Bush teda zostáva naďalej Putinovým priateľom a jeho kritické postoje, najmä k situácii v Iraku, ho nechávajú chladným. Okrem toho majú obaja „za ušami“, či už vďaka Iraku alebo Čečenska a tieto skutočnosti ich držia v patovej situácii.

Pochopiteľnou je aj skutočnosť, že vo všetkých najsúrnejších prípadoch, ktoré ohrozujú svetovú bezpečnosť, zvolili prezidenti vyčkávaciu taktiku. Po zúrivom šprinte, ktorý nasledoval po 11. septembri 2001, si treba vydýchnuť a nazbierať nové sily. Platí to najmä pre Spojené štáty. Bez ohľadu na svoje postavenie superveľmoci, nemá ani Amerika nekonečné rezervy a hra na svetového mierotvorcu je naozaj vyčerpávajúca. Nehovoriac o blížiacich sa prezidentských voľbách, keď je čoraz zrejmé, že občania Spojených štátov by najprv radšej videli vyriešené domáce problémy a až potom môže prísť na rad naháňačka na teroristov.

Na druhej strane Putin môže využívať túto dočasnú slabosť USA, ale jeho manévrovací priestor, s ohľadom na hospodárske problémy Ruska, nekončiaci súboj s Čečenskom a škrípajúci armádny stroj, je (zatiaľ) príliš obmedzený.

Mladen Bosiočič