S liberalizáciou trhu opatrne

Ochrana dominantného výrobcu nesplneným snom?

Hoci sa liberalizácia trhu s energiami oficiálne spustila na Slovensku už v januári roku 2001, dlho zostávalo len pri proklamáciách. Pôvodne mal prvý krok k liberalizácii znamenať otvorenie sa domáceho trhu pre veľkoodberateľov s ročnou spotrebou nad 500 GWh. Zámer zostal na papieri. Dôvodov bolo viacero. Jedným z nich bola skutočnosť, že otvorenie sa týkalo len štyroch podnikov v SR a pre nich neexistoval iný dodávateľ ako a. s. Slovenské elektrárne (SE). Kompetentní však spomalenie celého procesu nepovažovali za prehru. Podľa nich sa aspoň tieto firmy, tzv. oprávnení odberatelia, „prebrali“, a začali rozmýšľať o možnej voľbe dodávateľa a pripravovať si analýzy. Od minulého roka sa dvere k liberalizovanému trhu pootvorili výraznejšie. Otvorenie sa vzťahovalo na odberateľov s ročnou spotrebou nad 100 GWh. S určitým predstihom - už od 1. októbra 2002 - nadobudli účinnosť dve vyhlášky z dielne MH SR. Prvá stanovuje najmenší objem ročnej spotreby, od ktorého je odberateľ elektriny a plynu oprávnený uzatvárať zmluvy o ich dodávkach z tuzemska, či zo zahraničia. Druhá vyhláška stanovuje pravidlá rozvodu pre oprávnených odberateľov. Zo znenia prvej uvedenej vyhlášky konkrétne vyplýva, že odberatelia s ročnou spotrebou nad 100 GWh elektrickej energie alebo nad 25 miliónov kubíkov plynu mohli doviezť ešte vlani koncom roka jednu dvanástinu svojej spotreby zo zahraničia. Od 1. januára tohto roka liberalizácia trhu s energiami, ktorá je jednou z podmienok vstupu SR do EÚ, pokračovala. Trh sa otvoril pre oprávnených odberateľov so spotrebou nad 40 GWh elektriny alebo 15 miliónov kubíkov plynu. Zo zahraničia môžu doviezť až tretinu svojej ročnej spotreby. Od budúceho roka sa počet oprávnených odberateľov rozšíri o odberateľov s ročnou spotrebou elektriny nad 20 GWh. Ďalší postup v liberalizácii vyplynie z nového zákona o energetike, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovacom konaní. Podľa zverejnených správ by mal nadobudnúť účinnosť od avizovaného vstupu SR do EÚ. Od 1. júla 2004 budú mať možnosť výberu dodávateľa energií všetci odberatelia z radov podnikateľských subjektov (približne 60-tisíc). Okrem domácností. Tie si budú môcť vybrať dodávateľa až od polovice roku 2007. Napĺňanie harmonogramu postupného otvárania trhu s energiami je komplikované. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, zatiaľ dovoz elektrickej energie zo zahraničia realizuje len a. s. Západoslovenská energetika a určité pokusy sú z jedného či dvoch podnikov na severe Slovenska. Pokiaľ ide o plyn, situácia je ešte zložitejšia. SPP uzavrel dlhodobý kontrakt s Gazpromom do roku 2008 ešte predtým, než padlo rozhodnutie vyplývajúce z integračného úsilia SR o liberalizácii trhu s plynom. Jedna z podmienok tohto kontraktu stanovuje, že aj keď SPP neodoberie od Gazpromu nakontrahované objemy, musí za ne aj tak zaplatiť. A zároveň ho nesmie predať nikde inde, iba v SR. Podľa platnej legislatívy má SPP povinnosť umožniť prenos plynu oprávneným odberateľom od vybraného dodávateľa iba v prípade, že SPP nevzniknú škody vyplývajúce z uzatvoreného kontraktu. Ak by k nim malo dôjsť, musí v stanovenej lehote informovať oprávneného odberateľa o svojom zamietavom stanovisku. Problém je aj v cenách za tranzit plynu. Aj keď viacerí veľkoodberatelia plynu si našli iného dodávateľa ako SPP, pre ceny, za ktoré im SPP tranzit ponúkol, od zámeru nadviazať kontrakty s novým dodávateľom, napokon ustúpili. Zatiaľ. Viacerí odborníci upozorňujú, že návrh spomínaného zákona už mal byť schválený. Aj preto, lebo mal doriešiť otázku vzniku operátora trhu. Bez neho otváranie trhu zostane aj naďalej viac-menej na papieri. Na druhej strane však treba povedať, že nejde len o slovenskú špecialitu. Aj v krajinách EÚ, kde s liberalizáciou trhu skôr začínali, sú síce krajiny, kde je už trh otvorený na 100%, ale... Trhy s elektrinou v rámci EÚ sú v súčasnosti otvorené len v priemere na 35 % a trhy so zemným plynom na 28 %. Ide o veľmi komplikovaný proces, a to si uvedomujú nielen vlády jednotlivých krajín, ale aj podnikateľské združenia, ktoré obhajujú záujmy či už spotrebiteľov alebo výrobcov.

Žiaľ, na otázku, čo prinesie liberalizácia trhu s elektrinou pre súčasného dominantného výrobcu v SR, ešte nik zodpovedne neodpovedal. Ani v čase politických prestreliek, keď sa ozývali hlasy proti tomu, aby privatizácia distribučných podnikov nepredbehla privatizáciu SE, lebo hrozí strata trhu. K ich argumentom zostali kompetentní hluchí. A to nielen v súvislosti s privatizáciou, ale aj s nevyhnutnosťou určitej ochrany SE, ktoré sa nachádzajú v neľahkej pozícii v porovnaní s konkurenciou zo zahraničia. Hoci práve zákon o energetike mal pre nich zabezpečiť aspoň v prvých rokoch liberalizácie trhu určitú ochranu, pripomienkovaný návrh ich očakávania sklamal...

Zdena Rabayová