Štátny rozpočet postavený na vode

V roku 2004 sa zhorší väčšina ekonomických ukazovateľov v dôsledku odkladania riešení závažných hospodárskych problémov. Posledné informácie Štatistického úradu SR potvrdili nízku výkonnosť slovenskej ekonomiky, keď reálny rast HDP v druhom štvrťroku dosiahol len 1,5 percenta. Tento stav sa negatívne premietol do prognóz na rok 2004, keď viacero odborníkov revidovalo svoje aprílové predpovede a väčšina sa rozhodla na tohoročnom hospodárskom raste vo výške 1,5 až 2 percenta, namiesto vládou deklarovaných 4,5 percent. Zvýšenie cien zo začiatku roka bude mať negatívny vplyv na udržanie jednocifernej inflácie a nezamestnanosť môže v priebehu roka na celoštátnej úrovni atakovať hranicu 18 až 20 percent. Návrh štátneho rozpočtu je však postavený na 3-percentnom raste HDP, 10-percentnej inflácii a 15-percentnej nezamestnanosti. Skutočnosťou je, že prognostici odhadujú rast HDP na úrovni 1,4 percenta, infláciu vyššiu ako 10-percentnú a nezamestnanosť vo výške 18 percent. Štátny rozpočet na budúci rok je postavený na vode, čo sa môže prejaviť výpadkom príjmov plánovaných na 197,9 mld. Sk a rastom výdavkov plánovaných na 214,9 mld. Sk. Nižší ako predpokladaný rast by mal vykázať reálny hrubý domáci produkt, v dôsledku čoho očakávame výpadok daňových príjmov vo výške 0,8 percenta HDP. Bude musieť byť kompenzovaný ďalším znižovaním výdavkov v štátnom rozpočte pri silnejúcom tlaku na rast výdavkov súvisiacich s vysokou mierou nezamestnanosti.

Na druhej strane je pravdepodobné, že v druhom polroku 2004 sa bude postupne zlepšovať hospodárska situácia. V rámci nej sa dá predpokladať zvyšovanie regulovaných cien, deetatizácia - odštátnenie niektorých strategických podnikov, vytvorenie predpokladov na prílev ďalších priamych zahraničných investícií. Očakáva sa, že rast HDP bude na úrovni 1,5 percenta, deficit obchodnej bilancie vo výške 1,8 mld. Sk. Podiel salda obchodnej bilancie na HDP môže teda dosiahnuť hodnotu 9 percent. Keďže vláda mieni znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie na 6 percent HDP, bude musieť jednoznačne pristúpiť na politiku podpory exportu, pretože 2,9-percentný rozdiel medzi saldom obchodnej a platobnej bilancie len ťažko vykryje bilancia služieb, výnosy z investícií, a bežné transfery.

Zníženie rastu HDP sa prejaví aj v menšom raste konečnej spotreby obyvateľstva, ako aj vo výrazne nižšom raste tvorby hrubého fixného kapitálu investícií. Existenčné problémy viacerých priemyselných podnikov a bolestný začiatok ozdravného procesu vo forme bankrotov prinesie zníženie priemyselnej produkcie a ďalší rast nezamestnanosti. Na druhej strane by sa mali postupne napraviť deformácie podnikateľského prostredia cestou výraznejšej ochrany hospodárskej súťaže, zvýšenia transparentnosti ekonomiky, zmeny spôsobu privatizácie.

V záujme vlády je pomôcť nastoliť makroekonomickú rovnováhu rozumnou hospodárskou politikou. Ako najschodnejšia cesta sa ukazuje prísna menová a fiskálna reštrikcia. Z hľadiska politickej priechodnosti jednotlivých opatrení a vybraných úloh bude zohrávať dôležitú úlohu vzájomný dialóg medzi predstaviteľmi vládnej koalície. Rozdielne názory rozhodne neprispejú k riešeniu problémov slovenskej ekonomiky, a čo horšie majú negatívny vplyv na popularitu vlády. Významnejšie zlepšenie hospodárskych ukazovateľov však v časovom horizonte jedného roka zrejme nenastane, keďže efekt prijatých ozdravných opatrení a najmä prílev priamych zahraničných investícií by sa mal prejaviť až po roku 2004.

Martin Jakubec,

predseda Úradu pre národný rozvoj SR