PÁN BOH NEPOMÔŽE

Minister školstva SR Martin Fronc zavŕšil svoj televízny príhovor takmer 900-tisíc školákom a ich rodičom s príznačným želaním - Tak nám Pán Boh pomáhaj... Pridupľoval tým iba mizériu, ktorá jeho rezort sprevádza a ktorá sa podľa pamätníkov dá prirovnať k povojnovému roku 1946. Najvyššia moc však nepomôže, za súčasný kritický stav slovenského školstva zodpovedajú konkrétne osoby, teda aj minister Fronc. Pravda, mohol sa podučiť z príkladu niektorých svojich ministerských kolegov a hodiť zodpovednosť za súčasný stav na svojich predchodcov. Na hranici hrubej ignorancie je jeho priznanie, že práca učiteľov zatiaľ nie je finančne a ani spoločensky dostatočne ohodnotená, ku ktorému vzápätí pripojil nabádanie na trpezlivosť a prosbu o pomoc pri presadzovaní reforiem. Jeho konštatovanie, že výsledky hovoria o kvalite ich práce, však nielenže neprispelo k odstráneniu pocitu bezmocnosti učiteľov, skôr ho znásobilo.

Tento rok má byť pre školstvo rokom reforiem. V parlamente je nový zákon o financovaní základných a stredných škôl novým systémom podľa počtu žiakov i kvality, ktorý podľa názoru zástupcov ministerstva, ale aj odbornej praxe bude spravodlivejší, transparentnejší a viac motivačný. Zákon by mal garantovať zvyšovanie finančných prostriedkov pre školstvo každoročne minimálne o mieru inflácie. Aj pripravovaný štátny rozpočet na budúci rok navrhuje navŕšiť prostriedky pre rezort, a tak by sa nemalo stať, že školy sa budú musieť oddlžovať.

V štádiu pripomienkovania je aj nový zákon reformujúci štátnu správu a samosprávu v školstve, pokračuje presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Racionalizácia siete škôl už bude vecou samosprávy. Tie však dostali „do daru“ poriadny balvan - chátrajúce školské objekty, neuhradené faktúry za energiu, znižovanie počtu kvalifikovaných učiteľov. Štátny úradník sa môže spokojne chichotať, zbavil sa zodpovednosti za stav a úroveň školstva. Učitelia i žiaci odštartovali nový školský rok plný neistôt. Dôveru v zodpovedných už dávno stratili a vyrieknuté sľuby berú len ako zle znejúci vtip. Trinásť porevolučných rokov sa striedali vlády aj rezortní ministri, no jedno bolo nemenné - hlboko poddimenzované školstvo. Vláda v júni t. r. pristúpila k čiastočnej resuscitácii a pridelila školstvu trištvrte miliardy korún. Nemýľte sa, nepôjdu na modernizáciu, ale na bežnú prevádzku škôl, či skôr na poplatenie dlhov. Samosprávam sa niet čo čudovať, že vo svojich zámeroch uvažujú aj o zlučovaní škôl, či dokonca zatvorení tých menej vyťažených. Obecné pokladnice sú beznádejne prázdne. Znižovať však aspoň doterajšiu úroveň vzdelávania na základných a stredných školách by bolo hrozbou pre budúci vývoj Slovenska, lebo prosperita i úspech sa odvíjajú od vzdelaných jednotlivcov. Pre také malé štáty, akým je Slovensko, to platí niekoľkonásobne.

Tento školský rok bude takmer pre 900-tisíc žiakov a študentov v 3285 slovenských základných a stredných školách nielen rokom reformným, ale aj rokom boja o prežitie. Na prevádzku im chýba 210 miliónov korún. Aj pri ničím neobmedzenej viere v Božiu pomoc, deklarovanú ministrom Froncom, peniažky by skôr mohli očakávať a hlavne požadovať od strážcu štátnych financií, ministra Mikloša.

Eleonóra Bujačková