Lídri v septembri

HLUCHOTA I ODVAHA

Nutnosť komunikácie s verejnosťou doceňuje z nominovaných na tohtoročné ceny Hospodárskeho klubu (NEF) aj Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu SR. Po štvrtý raz odpovedá na otázky šéfredaktora Hd a prezentuje svoje videnie našej reality.

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?

P. Konštiak: Dnes začnem s pozitívnym potešením, ktoré vo mne vyvolali júnové výsledky zahraničnoobchodnej bilancie, keď už druhý mesiac sme zaznamenali kladnú obchodnú bilanciu. Obchodný deficit za prvý polrok klesol na 9,7 mld. Sk, čo je pokles oproti roku 2002 o 41,6 mld., čiže o 76,7 %. Tento vývoj nečakal vari nikto. Nedajú sa vymenovať všetky pozitíva, ktoré z tohto vývoja plynú na ekonomiku a menu. Uvidíme však, aký vplyv na zahraničnoobchodnú bilanciu bude mať rozsiahle zrušenie ciel medzi EÚ a siedmimi krajinami vrátane Slovenska (o ktorom vrátane colníkov skoro nikto v júli ešte nevedel). Podľa môjho názoru sa

váhy priklonia

na stranu šikovnejších, pružnejších a pripravených. Či to budú slovenskí alebo zahraniční výrobcovia, ukáže čas. Východiskovú pozíciu pre absenciu informácií a absenciu systematickej podpory exportu, ako bol svojho času dnes zrušený Fond na podporu zahraničného obchodu, majú horšiu naši výrobcovia.

Čo ma znepokojilo, je politické kupliarstvo, ktoré nám predviedli poslanci zo strany ANO, ktorí s opozíciou vymenili podporu zákona o obchodných reťazcoch s podporou zákona o interrupcii. Tak sme sa my obchodníci stali prvou obeťou interrupčného zákona a minister hospodárstva druhou. Na reakciu nebolo treba dlho čakať a už 15. 7. 2003 Európska komisia, generálny direktoriát pre rozšírenie napísal veľvyslancovi Slovenska v Bruseli list, kde poukazuje na nezlučiteľnosť určitých paragrafov s legislatívou EÚ - hlavne citujem z listu Európskej komisie: „Zákon obsahuje početné podrobné ustanovenia o maloobchodných aktivitách, ktorých kumulatívny účinok by výrazne

obmedzil voľnosť

poskytovania služieb a práva občanov členských krajín ES podnikať a žiť v iných krajinách ES, ako aj voľný pohyb tovarov. Tieto ustanovenia by tiež mali sekundárny vplyv na dodávateľov tovarov EÚ (a tiež slovenských), ako aj na dodávateľov služieb.“ V tejto súvislosti Zväz obchodu SR po stretnutí všetkých zainteresovaných 31. 7. 2003 oslovil predsedu vlády, aby prijal účinné kroky na zrušenie tohto zákona, ktorý podľa nášho názoru nielenže neochráni slovenských výrobcov, ale im ublíži. Citujem z listu premiérovi: „Vážený pán predseda vlády, už vôbec nie je pravdivý argument, že prijatím tohto zákona sa zlepší pozícia slovenských výrobcov potravín, ide o demagogický a nelogický argument. Práve naopak, pozícia týchto výrobcov sa zhorší, pretože narušením zásady zmluvnej voľnosti, ktorá je jedným z nosných pilierov trhovej ekonomiky, obchodník bude vo svojom konaní obmedzený a tým i menej pružný. Navyše od 1. 5. 2004 príde k odstráneniu akýchkoľvek

právnych bariér,

týkajúcich sa voľného pohybu tovaru, na Slovensko vstúpia zahraniční výrobcovia potravín a príde k takému konkurenčnému boju, ktorého výsledkom môžu byť katastrofické dosahy na slovenských výrobcov.

Výrobcovia si zrejme neuvedomujú, že prijatie tohto zákona im nielenže nezaručí odbyt výrobkov v pre nich výhodných ekonomických podmienkach, ale môže nepriamo naopak spôsobiť definitívnu stratu ich pozícií na trhu.“

Predseda vlády dal list na vybavenie ministrovi hospodárstva, ktorý už raz nesúhlasil s predmetnou normou, a ktorého podrazili vlastní „liberálni“ poslanci. Opäť raz budeme svedkami poslaneckého Kocúrkova, keď páni poslanci budú musieť akceptovať zákony EÚ a zákon, teda jeho časti, zrušiť. V opačnom prípade príde ku konaniu pre porušenie už podpísanej prístupovej dohody s EÚ a dôsledkov z toho vyplývajúcich.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste?

P. Konštiak: Ďalším nesystémovým nezmyslom bola vládou prijatá novela zákona o veľkej privatizácii, ktorá umožňuje doprivatizovať zlaté vajcia slovenskej ekonomiky pre zaplátanie dier v rozpočte.

Zarážajúce na tom je, že tento

vážny zákon,

ktorý zásadne ovplyvní ekonomiku celého Slovenska na desiatky rokov, nevychádza z analýzy stavu a koncepcie rozvoja národného hospodárstva, ktorá, mimochodom, neexistuje (ale vraj sa na nej pracuje), ale len z nedostatku financií. Napriek nesúhlasu AZZZ, ako aj odborov v tripartite, vláda toto vážne rozhodnutie urobila. K čomu to povedie, s tým máme skúsenosti. Byť pri privatizácii, pokiaľ je ešte čo privatizovať a predať, aby bolo čo prejesť. Tento krok sa bude ešte často analyzovať v histórii slovenskej ekonomiky ako príklad nestrategických, ľahkovážnych a ekonomicky nepodložených rozhodnutí. Práve hluchota vlády a jej „odvaha“ boli mojím najsilnejším negatívnym manažérskym zážitkom v poslednom čase.

Peter Kasalovský