Rozhodujúci je uhol pohľadu

Globalizácia často predmetom štatistického čarovania

Všetko závisí od uhla pohľadu. Najmä, keď ide o taký zložitý proces, akým je globalizácia. Jej zástancovia tvrdia, že odstraňovanie obchodných bariér a hospodárska integrácia medzi krajinami urýchľujú ekonomický rast, a tým robia život na našej planéte lepší pre všetkých ľudí. Odporcovia zasa tvrdia, že v skutočností sa bohatší stávajú bohatšími, chudobní chudobnejú a k tomu prichádza k devastácii životného prostredia či nedodržiavaniu ani tých minimálnych pracovných štandardov. Diskusie sa stávajú čoraz prudšie a neraz aj jemné odtiene v spôsobe argumentovania či interpretácie štatistík preklopia váhy na jednu či druhú stranu.

Jednou zo základných otázok v týchto debatách je, kto prosperuje z globalizácie. Liberalizácia svetového obchodu nabrala dych v posledných dvadsiatich rokoch, a preto štatistiky z tohto obdobia majú dosť veľkú váhu pri argumentovaní. Ak sa pozrieme na vývoj HDP na obyvateľa, ako jedného z dôležitých ukazovateľov životnej úrovne, zistíme, že v tomto období výraznejší rast HDP na obyvateľa zaznamenali krajiny z lepšou východiskovou pozíciou. Krajiny, ktorých HDP na obyvateľa v roku 1980 nedosahoval ani 1000 USD, počas nasledovných 20 rokov podľa tohto ukazovateľa priemere ročne rástli len o menej ako jedno percento. Mnohé z nich v skutočnosti zaznamenali pokles. Naopak HDP na obyvateľa tých bohatších krajín za posledných dvadsať rokov rástol omnoho rýchlejšie. Tieto čísla (uvádza ich britský týždenník The Economist) určite vyvolajú radosť na tvárach odporcov globalizácie, keďže jasne naznačujú, že táto nenapomáha znižovaniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými.

No, stačí sa len trochu inak pozrieť na rovnakú štatistiku a hneď bude veselší opačný tábor. Ak totiž zoberieme do úvahy počet obyvateľov v jednotlivých krajinách, výsledky sa budú javiť v trochu inom svetle. Vyjde nám, že najväčší počet chudobnejších ľudí žije v krajinách, ktoré za posledných dvadsať rokov zaznamenali robustný hospodársky rast! Omnoho robustnejší než v bohatších častiach sveta. Čiže, ak hodnotíme podľa týchto čísel, príjmová priepasť sa na globálnej úrovni predsa len znižuje.

No pre úplnosť údajov treba povedať, že pod druhý výsledok sa podpísala najmä ľudnatá Čína so svojím prudkým hospodárskym rastom. Pritom je síce pravdou, že Peking v posledných rokoch výrazne otvára svoju ekonomiku, no zástancovia globalizácie sotva budú tamojší politický systém uvádzať ako príklad. A potom je tu ešte jedna vec. Štatistiky a čísla pomáhajú pri riadení hospodárstva a vysvetľovaní určitých javov, ale v žiadnom prípade dôverne neodzrkadľujú život ako taký. Napríklad odstraňovanie škôd a znečistení po havárii ropného tankera by sa v konečnom dôsledku podpísali pod rast HDP krajiny, kde k havárii došlo. Jasné je však, že rast na takýchto základoch by asi nikoho nepotešil. Naozaj všetko závisí od uhla pohľadu.

autoor?????????