Za chytrosť sa platí

Inteligencia nie je v evolučnom boji zvýhodňujúci faktor. Keby to tak bolo, postarala by sa o to sama príroda. Živočíšna ríša i ľudstvo však majú stále svojich Einsteinov i intelektuálne menej zdatných jedincov. Ako informuje internetový server NewScientist, švajčiarski evoluční biológovia s pomocou výskumu octomiliek dokázali, že za inteligenciu treba zaplatiť na inom poli, v prípade mušiek neschopnosťou obstáť v konkurencii pri zháňaní potravy.

Frederic Mery a jeho kolegovia z univerzity vo Fribourgu najskôr odchovali generáciu rýchlo sa učiacich octomiliek, a to tak, že im dali možnosť vybrať si pri kladení vajíčok medzi šťavou z pomaranča a ananásu. Jedna tekutina bola pokvapkaná horkým chinínom. Keď dostali mušky možnosť vybrať si po druhý raz, tie rýchlo sa učiace sa hneď na prvý pokus vyhli šťave, v ktorej bol predtým chinín, aj keď tentoraz už boli oba moky iba sladké.

Biológovia zozbierali vajíčka „chytrých“ jedincov, z ktorých sa narodili opäť veľmi bystrí a dobre rozlišujúci potomkovia. Ostatné octomilky zo skupiny neselektovaných sa rozdielu medzi šťavami naučili až na tretí pokus, niektoré až na piaty. Priemerné octomilky aj zabúdali rýchlejšie ako ich geniálne kolegyne.

V ďalšej fáze výskumu mušky z oboch skupín žili v podmienkach, v ktorých bolo treba bojovať o veľmi skromné zdroje potravy, a ukázalo sa, že bystrí jedinci značne zaostávali za intelektuálne priemernými. Boli natoľko pomalí, že mnohí z nich zomreli hladom.

Podľa Meryho predpokladu inteligentné octomilky spotrebovali viac energie na početnejší prenos neurónov, ale sila im potom chýbala v boji o potravu. Mohlo by to nastoliť evolučnú otázku pre výskum, akú cenu platia za vyššiu inteligenciu jedinci aj medzi primátmi.

(hdc)