Zástupca starostu popri práci

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Máme zvoleného poslanca, ktorého si kolegovia - poslanci zvolili za zástupcu starostu obce a uznesením obecného zastupiteľstva mu určili počet hodín, ktoré má mesačne odpracovať i mesačnú odmenu. Neviem, či týmto uznesením sa zakladá nejaký pracovnoprávny vzťah, pracovný pomer, dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce. Zaujíma nás aj obdobie pred účinnosťou novely Zákonníka práce, ako aj od 1. 7. 2003, teda či postupujeme správne.

- Podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (úplné znenie - zákon č. 612/2002 Z. z.) orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce, ktorý je zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou starostu, s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, s funkciou štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený a s funkciou podľa osobitného zákona, napríklad podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Jeho funkcia je verejná. Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou poslanca obecného zastupiteľstva, s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, s funkciou štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, s funkciou predsedu samosprávneho kraja, s funkciou vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy, ako ani s funkciou podľa osobitného zákona, napríklad podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. V administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Starostu počas jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu na tento účel zvolí spravidla na celé funkčné obdobie obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo na návrh starostu ustanoví okruh úkonov a činnosti, ktoré je zástupca starostu oprávnený vykonávať. Zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu, patrí plat podľa zákona NR SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.

Funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru (v inej organizácii). Za výkon funkcie poslanca však obec môže (ale nemusí) poskytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom funkcie poslanca vznikli, podľa osobitných predpisov platných pre zamestnancov v pracovnom pomere. Poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Obec uhrádza zamestnávateľom na požiadanie náhradu za vyplatenú náhradu mzdy alebo inej odmeny za prácu. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom alebo obdobnom pomere, obec poskytuje náhradu ušlého zárobku. Poslancovi, ktorý je na výkon funkcie dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce. Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa ZP v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že zástupca starostu obce plní iba okruh špecifických úkonov a činností vymedzených uznesením obecného zastupiteľstva, ktoré však v žiadnom prípade nezakladá pracovnoprávny vzťah, teda v žiadnom prípade so zástupcom starostu obce na výkon jeho činnosti nemožno uzatvoriť pracovný pomer, ani dohodu o vykonaní práce, prípadne pred 1. 7. 2003 nebolo možné uzatvoriť ani dohodu o pracovnej činnosti. Možno konštatovať, že postup obecného zastupiteľstva bol a naďalej je správny a v súlade s platnou právnou úpravou.

Od 1. 8. 2003 dôchodcovia platia koncesionárske poplatky v polovičnej výške. Vlastníme družstevný byt a chatu, kde má trvalé bydlisko moja mama. Aj keď celý rok tam nebýva, máme samozrejme prijímače aj na chate. Vzniká mame povinnosť platiť koncesionárske poplatky aj za prijímače na chate?

- Podľa zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (posledná novela - zákon č. 241/2003 Z. z. účinný od 1. 8. 2003) platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá vlastní prijímač, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Od 1. 8. 2003 mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov je pre fyzickú osobu 40 Sk a televíznych prijímačov 100 Sk (§ 4a ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. a zákona č. 468/1991 Zb. v znení zákona č. 241/2003 Z. z.). Mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu, ktorá je poberateľom dôchodku, ak nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, za používanie rozhlasových prijímačov je 20 Sk a za používanie televíznych prijímačov je 50 Sk (§ 4a ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. a zákona č. 468/1991 Zb. v znení zákona č. 241/2003 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že ak vaša mama, poberateľka (zrejme) starobného dôchodku vlastní chatu, na ktorej má trvalý pobyt a má tam rozhlasový aj televízny prijímač, pokiaľ nežije v domácnosti (teda na chate) s inou osobou, ktorá má pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, čiže žije osamelo, platí koncesionárske poplatky v polovičnej výške, teda za používanie rozhlasového prijímača 20 Sk a za používanie televízneho prijímača 50 Sk.

JUDr. Z. Macková, PhD.