SME NAJCHUDOBNEJŠÍ

Podľa viacerých prieskumov pripravenosť malých a stredných podnikateľov na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je nedostatočná. Niektorí zahraniční analytici dokonca tvrdia, že podľa skúsenosti z krajín, ktoré sa k únii pripojili v minulosti, hrozí krach približne tretine malých a stredných firiem. Domáca podnikateľská sféra takéto prognózy odmieta napriek tomu, že zástupcovia podnikateľských zväzov a komory upozorňujú, že práve malé firmy majú len veľmi málo poznatkov o tom, čo bude pre nich vstup na nový rozšírený trh znamenať. Päťmiliónový slovenský trh sa stane súčasťou najväčšieho ekonomického priestoru na svete, bude mať 450 miliónov spotrebiteľov. Pravdou je, že voľný trh a pohyb tovaru núka našim výrobcom obrovské možnosti. Doteraz platilo, že keď chcel náš výrobca vyvážať na trhy únie, potreboval na to sprostredkovateľa. Ten deklaroval, že ponúkaný výrobok vyhovuje európskym bezpečnostným normám. Po vstupe do EÚ budú môcť naši výrobcovia uviesť výrobky na trh inej členskej krajiny bez dodatočného skúšania a overovania. To však znamená, že aj na slovenský trh bude mať prístup ktorýkoľvek výrobca z inej krajiny. Pre spotrebiteľa je to výhodné, má väčšiu možnosť výberu, pre výrobcu to znamená oveľa ostrejšiu konkurenciu. Situácia je však ešte stále podceňovaná zo strany vlády a tiež samotných podnikateľov. Rozvoj podnikania na Slovensku brzdí najmä nízka úroveň podnikateľského prostredia. Teda predovšetkým zložitosť právnych predpisov, ich nejednoznačnosť a nízka právna vymáhateľnosť. Vláda síce podporu podnikania často a rada deklaruje, samotní podnikatelia ju však vnímajú skôr ako formálnu. Očakávať však mimoriadne výhody od európskeho trhu je nerozumné. Naopak, tí, ktorí nebudú na tvrdú konkurenciu pripravení, doplatia na to možno až bankrotom. Najrizikovejšou skupinou sú naši poľnohospodári, najväčšie starosti budú mať bitúnky. Pokiaľ ide o potravinárov, tí sú na úniu dobre pripravení, náš trh je otvorený už dávno, a tak so zahraničnou konkurenciou majú dostatočné skúsenosti. Podľa dávnejšieho prieskumu združenia európskych priemyselných a obchodných komôr takmer polovica slovenských firiem sa ešte nezačala pripravovať na svoje pôsobenie na jednotnom trhu Európskej únie. Opätovne zaznel apel najmä na malé a stredné podniky, pretože veľké firmy sú často medzinárodné a už sú etablované na trhu EÚ. Napriek tomu je 64 % firiem optimistických, čo sa týka ich perspektív na jednotnom trhu, pesimizmus prejavilo iba 5 %. Svoje zladenie s technickými, bezpečnostnými či ekologickými normami EÚ ohodnotili slovenské firmy podľa prieskumu na 2,4 z celkového počtu 4 bodov, čo je najviac spomedzi kandidátskych krajín. Slovensko ide do EÚ s najnižším HDP na obyvateľa, v chudobe podľa vlaňajších údajov žije 11,5 percenta obyvateľstva. Minimálna mzda 5570 Sk je podľa viacerých ekonómov príčinou stále vysokej nezamestnanosti. Mobilita pracovnej sily, teda schopnosť zmeniť bydlisko kvôli práci, sa podľa expertov preceňuje. Vláda by mala podporiť vznik firiem v zaostávajúcich regiónoch a uprednostniť príspevok na sociálne poistenie podnikateľom, ktorí zamestnajú nezamestnaných, pred plošným znižovaním odvodov do sociálnych fondov. To všetko sú nevyhnutné predpoklady na rovnocenné postavenie Slovenska v EÚ.

Eleonóra Bujačková