Jedine sporiteľňa napĺňa sny

Miesto, kde klient o možnosti bývať rokuje bez „handlovania“

Dnes sa končí pre občanov i právnické osoby možnosť uzavrieť s Prvou stavebnou sporiteľnou (PSS) zaujímavý úverový program XXL. Výhodou tohto produktu, ktorý najvýznamnejšia slovenská stavebná sporiteľňa poskytovala viac ako po štyri mesiace, a to bez povinnosti začiatočného vkladu, bola výška úveru, ktorá mohla dosiahnuť až 3 mil. Sk na jednu osobu, v prípade jedného objektu až 6 mil. Sk, a úrokovej sadzby 6,99 %. O úspešnosti akcie svedčí skutočnosť, že sa doteraz prijalo a spracovalo vyše 3200 žiadostí v celkovej sume takmer 1,75 mld. Sk. Stavebné sporenie sa stáva pre menej solventných občanov skutočne najdostupnejším spôsobom, ako prísť k peniazom najmä na kúpu a rekonštrukciu bytov a domov. Napríklad za prvých osem mesiacov spomínaná najväčšia stavebná sporiteľňa Slovenska, ktorá má na trhu vyše 76-percentný podiel, získala takmer 140-tisíc nových klientov, pričom obhospodaruje milión živých zmlúv. Prokurista spoločnosti a od februára 2004 nový predseda predstavenstva PSS, a. s., Ing. Imrich Béreš je na Slovensku prakticky prvým politikom, ktorý dokázal povedať zbohom veľkej politike (aj imunite) a stáva sa opäť popredným manažérom v bankovníctve. Na okraj svojho opätovného vstupu do sveta ekonomiky okrem iného povedal: „Som jediným poslancom, ktorý pôsobil v štyroch parlamentoch (od regionálneho až po európsky). Na moje pôsobenie v politike budem spomínať v dobrom. Naučila ma niečomu novému, hoci nie je v mojej povahe hlasovať za niečo, čo je proti môjmu presvedčeniu. Uprednostňujem denné

čitateľné výsledky

svojej práce pred mnohotýždňovým poslaneckým ťhandlovanímŤ Veľa vzruchu na trhu stavebného sporenia spôsobuje aj štátna prémia. V tomto roku štát podporoval klientov stavebných sporiteľní finančnou prémiou (ktorej výšku, žiaľ, neustále znižuje) 20 % z vkladov, maximálne do výšky 3000 Sk ročne. Napriek rôznym „expertom“, ktorí tvrdili, že sa stavebné sporenie používa div nie na dovolenky, prieskumy ukazujú že až 98 % klientov nasporené prostriedky využíva na bytové účely. Na porovnanie, podiel ročnej prémie stavebného sporenia na priemernej mesačnej mzde u nás dosahuje výšku 22 %, v Česku 32 % a v Maďarsku dokonca 63 %, čiže Slovensko má najnižšiu štátnu prémiu pri stavebnom sporení zo všetkých postkomunistických krajín strednej Európy, ako aj najnižší podiel z priemernej mzdy týchto krajín. Pritom štát sa o bývanie svojich občanov, čo je

jednou z priorít

aj v krajinách EÚ, stará iba veľmi skromne. Zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa financuje iba 13,7 % výstavby bytov, z hypoték 11 %, avšak zo stavebného sporenia až 75 %. Štátna výstavba bytov okrem potrieb vojska a polície prakticky neexistuje. Preto si vedenie PSS kladie navyše konkrétnu úlohu, doriešiť so štátnou mocou výpočet štátnej prémie nie cez lobovanie poslancov či ministerských úradníkov, ale exaktným vzorcom, ktorý bude nezávislý nielen od poslancov, ale aj od nových vlád. Ako zdôraznil riaditeľ PSS J. R. Burger, „stavebné sporenie má navyše aj významný prínos pre štátny rozpočet formou DPH, dane z príjmu atď. Pomáha znižovať okamžitú spotrebu obyvateľstva a podieľa sa aj na poklese inflácie“. Situácia v bytovej výstavbe na Slovensku v porovnaní s krajinami Európskej únie vôbec nie je dobrá. Počet bytov na 1000 obyvateľov dosahuje u nás iba niečo vyše 300. Závery protokolu zasadnutia Európskej únie v Maastrichte určujú podiel 450 bytov na 1000 obyvateľov. Priblížiť sa v dohľadnom čase k takémuto stavu by znamenalo postaviť na Slovensku ročne 500-tisíc nových bytových jednotiek. Stavebné sporiteľne tomuto trendu (ale aj snu) pomáhajú nepochybne najviac.

Jozef Kunik